Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
10.08.2016, 00:00

Branisku hrozí preťaženie. Druhý tunel má byť do roku 2022

Národná diaľničná spoločnosť chce dostavať tunel, podľa rezortu dopravy nie je prioritou.

Branisku hrozí preťaženie. Druhý tunel má byť do roku 2022
Zdroj: TASR

Diaľničiari tlačia na to, aby sa do roku 2022 postavila druhá rúra tunela Branisko. Tím Národnej diaľničnej spoločnosti totiž vypočítal, že práve o šesť rokov prejde tunelom v jednom pruhu viac ako 10-tisíc áut denne. Podľa analytika INEKO Jána Kovalčíka to nie je pravda a slfovenskí vodiči druhú rúru tak skoro nebudú potrebovať. „Je to ďalší príklad uprednostňovania najviac nákladných projektov na úkor veľkého počtu menších a v súčte oveľa prínosnejších riešení,“ povedal Kovalčík s poznámkou, že tvrdenia o Branisku môžu strane Sieť pomôcť získať popularitu v regiónoch pred pripravovaným snemom strany.

Bez druhej rúry však Branisko nie je plnohodnotným diaľničným úsekom. Skôr či neskôr sa preto postaviť musí. Otvorené stále zostáva, či sa na stavbu využije existujúca úniková šachta, alebo či sa prerazí nový tunel. Bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák hovorí, že raziť odznova je nezmyselné a drahé riešenie. Stavať by sa malo skôr v únikovej šachte, no je problém zabezpečiť, aby riadne fungovala aj počas stavby. Najskôr to ale musia povoliť úrady. Inak podľa Čermáka hrozí, že Branisko na tri roky zavrú a všetky autá budú chodiť po starej ceste.

Okolo druhej rúry tunela Braniska bolo dlho ticho. Diaľničiari sa však rozhodli projekt popohnať, krátko po tom, čo sa objavili správy, že diaľnicu do Košíc budeme možno mať až o desať rokov.

Štúdia dosahov na životné prostredie ukázala, že najťažší úsek diaľnice D1 Turany-Hubová sa bude musieť zrejme prekresliť, na čo už dlhšie upozorňovali ochranári. Diaľnica tak bude „kompletná“ možno až v roku 2026. Aj v takom prípade však zostane jeden úsek, ktorý je postavený len polovičato. Ide o tunel Branisko, ktorému chýba ľavý pás. Inak sa totiž nemôže nazývať plnohodnotnou diaľnicou.


Národná diaľničná spoločnosť sa vracia k projektu pomocou novej prognózy. Predpovedá, že v roku 2022 bude cez tunel denne prechádzať jednosmerne viac ako 10-tisíc áut, čo znižuje jeho bezpečnosť. „Ak chceme vládne nariadenie o minimálnych bezpečnostných požiadavkách pre tunely v cestnej sieti rešpektovať, tak by v roku 2022 mali motoristi jazdiť aj druhou rúrou tunela Branisko,“ povedal šéf diaľničiarov Róbert Auxt.

Analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík tvrdí, že diaľničiari dátami o intenzite v tuneli zavádzajú. Podľa neho druhú rúru tak skoro netreba a vyššie počty áut, ktoré Braniskom prejdú, spôsobila rekordne veľká porcia dokončených úsekov. Pribudli tri úseky medzi Ivachnovou a Prešovom a krátko predtým aj úsek pri Martine. Kovalčík si myslí, že takéto skokové zvýšenie atraktivity D1 v regióne Spiša sa už nebude opakovať.

Tri roky
Stavať sa malo začať o štyri roky, no Auxt chce stavbu posúriť a nahnať bagre k Branisku ešte v roku 2019. Predpokladá, že druhú rúru stavbári zvládnu na tri roky. „Pochybujem, že päťkilometrový tunel vedia postaviť za tri roky, keď sedemkilometrové Višňové stavajú štyri roky,“ poznamenal k téme bývalý investičný riaditeľ NDS Juraj Čermák.

Diaľničiari hovoria, že úsek má vydané záverečné stanovisko environmentálnej štúdie, právoplatné územné rozhodnutie, a že aktuálne pracujú na vydaní stavebného povolenia. Keďže nejde o zastavané územie, nemal by nastať ani problém s výkupom pozemkov. Podľa Pavla Kajánka z Výskumného ústavu dopravného však to, čo diaľničiari nemajú, sú peniaze. Štát na druhú rúru nemá, v operačnom programe nie je a je ťažké si ho predstaviť ako kandidáta na PPP, tvrdí odborník. Chýbajúce financie priznáva aj NDS.

Samotné ministerstvo dopravy vníma prognózu diaľničiarov len ako varovanie. „Druhá rúra Braniska však nie je aktuálnou prioritou ministerstva, tou sú momentálne oba úseky okolo Hubovej a obchvat Prešova,“ povedala hovorkyňa rezortu Karolína Ducká.

Tunelovanie tunela
Prieskumné štôlne Braniska sa začali raziť v roku 1996. Prvá rúra bola otvorená o sedem rokov neskôr. Úsek diaľnice spolu s takmer päťkilometrovým tunelom stavala Vodohospodárska výstavba, Váhostav, Chemkostav a Inžinierke stavby, celkovo za približne 7,7 miliardy vtedajšej meny. Iba dodávka vybavenia tunela však stála skoro dve miliardy slovenských korún, teda asi 65 miliónov eur, a bola kritizovaná kvôli extrémnemu, takmer trojnásobnému, predraženiu. Obvinených bolo viacero osôb z vedenia Slovenskej správy ciest, ktoré mali ma zákazke zarábať a prevádzať si peniaze na účty vo Švajčiarsku.

Infografika
Zdroj: HN

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.