StoryEditor

Bohaté regióny budú prispievať chudobným

12.08.2004, 00:00
Rozpočtová decentralizácia nezruší prerozdeľovanie peňazí medzi bohatšími a chudobnejšími samosprávnymi krajmi. Pôvodný návrh počítal so zánikom solidarity od roku 2008. Nový návrh rozdeľovania dane z príjmov fyzických osôb, ktorá by sa od roku 2005 mala stať základom rozpočtu regionálnych samospráv, však už ráta s tým, že aj po prechodnom trojročnom období budú bohatšie regióny prispievať na chudobnejšie.

Vyplýva to z rokovania šéfov vyšších územných celkov so štátnym tajomníkom ministerstva financií Vladimírom Tvaroškom. "Priblížili sme sa ku kompromisnému riešeniu, podľa ktorého by sa vyrovnávanie regionálnych ekonomických rozdielov po troch rokoch nemalo zrušiť, ale len zmierniť," povedal splnomocnenec rezortu financií pre fiškálnu decentralizáciu Jozef Mikš. Z vyrovnávania rozdielov by mal profitovať prešovský, košický, banskobystrický a žilinský VÚC.
Diskusia však bola rušná. Asi v jej polovici opustil rokovaciu miestnosť šéf Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman. "Dostávame sa do rozporu," reagoval rozhorčený Roman na návrh šéfa prešovského VÚC Petra Chudíka, ktorý žiadal, aby miera solidarity bola väčšia, ako navrhol rezort financií. "Ak to rozdeľovanie zostane stále rovnomerné, potom netreba robiť fiškálnu decentralizáciu a peniaze by mali zostať v štátnom rozpočte," povedal Roman, ktorý sa už na rokovanie nevrátil.
Chudíkovi sa nepáčilo najmä to, že investície štátu nie sú v jednotlivých regiónoch rovnomerné a vyvážené. "Vyrovnávanie rozdielov nie je len problém rozpočtovej decentralizácie, ale je to širší proces a treba sa pozrieť, koľko investícií a štátnych peňazí ide do jednotlivých regiónov," odporúča Chudík. Napriek viacerým výhradám nie je proti decentralizácii. "Uvedomujem si, že rozpočtová decentralizácia je dlhodobý proces a zo začiatku nebude nikdy spravodlivá, treba však nájsť čo najlepší východiskový model, ktorý sa potom v praxi môže meniť," povedal Chudík.
Hlavným vlastným zdrojom príjmov miest, obcí a vyšších územných celkov by sa po fiškálnej decentralizácii mala stať daň z príjmov fyzických osôb. Táto daň je podľa rezortu najstabilnejšou zložkou rozpočtových príjmov. Vďaka očakávanému poklesu nezamestnanosti a zvýšeniu reálnych miezd by mali výnosy dane z príjmov rásť najrýchlejšie spomedzi všetkých daní. Daň z príjmov fyzických osôb budú naďalej vyberať daňové úrady. Medzi regióny a mestá sa pritom nebude rozdeľovať iba to, čo sa tam vyberie, ale celkový výnos tejto dane.
Z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb budú mestá a obce inkasovať ročne 70,9 percenta. VÚC získajú 27 percent. Z toho sa podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území samosprávneho kraja má rozdeľovať 16 percent, ďalších 10 percent na základe hustoty obyvateľstva, 21 percent sa bude deliť podľa počtu ľudí vo veku 15 - 18 rokov, 20 percent podľa dĺžky ciest druhej a tretej kategórie vo vlastníctve VÚC a zvyšných 33 percent v závislosti od počtu dôchodcov. Celková suma, ktorá jednotlivým VÚC po tomto rozdelení pripadne, sa upraví o tzv. koeficient solidarity, ktorý zníži príjem Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja v prospech ostatných.

Dane po rozpočtovej decentralizácii
- daň z nehnuteľností sa stane príjmom VÚC
- obce a mestá získajú voľnosť pri rozhodovaní o dani z nehnuteľností
- väčšina miestnych poplatkov sa zmení na dane
- daň z príjmov fyzických osôb budú inkasovať mestá, obce a VÚC
- 70,9 percenta pôjde pre obce
- 27 percent pre VÚC
- 2,1 percenta - rezerva v štátnom rozpočte

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
06. máj 2024 15:24