Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.08.2016, 15:28

Privatizácia a vyššie dane. Grécko sa po roku a pol od krízy stavia na nohy

Grécko dostalo vlani v polovici augusta tretí záchranný balíček v objeme 86 miliárd eur. Hoci sú jeho prínosy diskutabilné, krajina sa pomaly vracia k ekonomickému rastu.

grécko
Zdroj: Reuters

Finančná asistencia Grécku je podmienená rozsiahlymi privatizačnými programami a zahraničnými investíciami. Bez nich sa Atény nezaobídu.

Je tomu presne rok, čo mala byť zažehnaná grécka kríza. Stredomorská krajina vtedy od medzinárodných veriteľov dostala tretí záchranný balík v spomínanom objeme. Tamojšia stredná trieda si od tej doby prešla viacerými zmenami v daňovom systéme, penzijné fondy si čiastočne rozobrali súkromné spoločnosti, stúpli dane z nehnuteľnosti a Gréci si teraz priplatia viac za jedlo i energie.

Dlh je nesplatiteľný

To všetko pri pohľade na obrí dlh vo veľkosti 320 miliárd eur, ktorý sa nakopil po desaťročiach márnivosti. Niekdajší grécky minister financií Janis Varufakis, ktorý ešte ako člen vlády 14. augusta 2015 hlasoval proti prijatiu záchranného balíka, dodnes tvrdí, že dlh vo výške 180 percent hrubého domáceho produktu 11-milionová krajina nikdy nedokáže splatiť.

Grécko od vypuknutia krízy v roku 2010 podľa britského denníka The Guardian opustilo pol milióna občanov. Tamojšia ekonomika za rovnaké obdobie prišla o tretinu hospodárskeho výkonu. Nezamestnanosť v krajine zostáva na hranici 24 percent, čo je najvyššia hodnota v celej Európskej únii.

Najväčší program

Atény od začiatku krízy pritom dostali finančnú asistenciu v objeme 326 miliárd eur, čo predstavuje najväčší záchranný program v dejinách globálnej finančnej histórie. Krajina ale naďalej zostáva v klesajúcej ekonomickej špirále, čo minulý týždeň potvrdili aj analytici Eurobank, keď oznámili, že spotreba a export Grécka v druhom štvrťroku spadli o 6,4 a 7,2 percenta.

Svetová banka dĺžku a hĺbku tamojšej recesie prirovnáva k prepadu ekonomík východnej Európy na začiatku deväťdesiatych rokov. Najchudobnejších 20 percent Grékov prišlo od roku 2009 o 42 percent svojich čistých príjmov.

Na pokračovanie gréckej drámy ale už nikto nemá náladu. Krajina postupom času uvoľnila kapitálovú kontrolu, čo naznačuje, že sa tamojšia ekonomika navrátila na cestu k stabilite. Ministri financií krajín eurozóny k tomu v júni tohto roku uvoľnili ďalších 10,3 miliardy eur v podobe prisľúbených pôžičiek.

Prisľúbený odpis

Grécku je navyše prisľúbené toľko potrebné odpísanie mamutieho dlhu, ku ktorému však nedôjde skôr, ako v roku 2018, kedy sa skončí prebiehajúci záchranný program. Tamojšia ekonomika by budúci rok mala rásť tempom 2,5 percenta.

Zlepšujúci sa trend potvrdzujú aj čísla zverejnené minulý piatok. Grécka ekonomika v druhom štvrťroku obnovila rast, ktorý prekonal odhady. Dopomohlo k tomu oživenie turistického ruchu. Hrubý domáci produkt stúpol o 0,3 percenta po poklese o 0,1 percenta na začiatku roka, uviedol grécky štatistický úrad.

Analytici podľa ankety agentúry Reuters odhadovali, že grécka ekonomika stúpne oproti predošlému štvrťroku o 0,1 percenta, zatiaľ čo v medziročnom porovnaní o 1,5 percenta klesne. "Domáci dopyt si vďaka turistike polepšil. Čísla ukazujú obrat k lepšiemu v druhej polovici roka," uviedol ekonóm Nikos Magginas gréckej centrálnej banky.

Pireus ovládli Číňania

Na pozadí dlhotrvajúceho ekonomického zotavenia prebieha privatizácia štátneho majetku, z ktorej Grécko spolufinancuje záchranné programy. Čínska prepravná spoločnosť Cosco minulý štvrtok získala 51-percentný podiel v najväčšom gréckom prístave Pireus. Na kúpu podielu za 280,5 milióna eur sa už v apríli dohodla s gréckou vládou.

Aprílová dohoda predpokladá, že Cosco po realizácii sľúbených investícií získa ďalších 16 percent akcií prístavu za 88 miliónov eur. Podľa gréckej privatizačnej agentúry HRADF by sa mal podiel čínskej firmy zvýšiť na 67 percent počas nasledujúcich piatich rokov.

"Ak Cosco splní určité podmienky stanovené v dohode, vrátane úspešného dokončenia povinných investícií v hodnote až 300 miliónov eur, zaplatí ďalších 88 miliónov eur a zvýši svoj podiel na 67 percent," uviedla agentúra. Spoločnosť Cosco predtým oznámila, že do modernizácie prístavu investuje až 500 miliónov eur.

Reformy problémy prehĺbili

Ďalšie príjmy majú zabezpečiť zahraničné investície v gréckom prevádzkovateľovi elektrárenskej siete, železniciach alebo dlhodobý prenájom regionálnych gréckych letísk. Bez zahraničných miliárd sa totiž krajina nezaobíde.

Už teraz je jasné, že medzinárodní veritelia na čele s Nemeckom, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) budú Grécku musieť časť mamutieho dlhu odpustiť. Menový fond odhaduje, že ak by tak neurobili, krajina by v roku 2060 len na úroky za svoje pôžičky vynakladala 60 percent svojho rozpočtu. Sám MMF za rok niekoľkokrát priznal, že tvrdé úsporné opatrenia a daňové zmeny, ktorými podmieňoval pomoc zbitej ekonomiky, problémy krajiny ešte prehĺbili.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.