Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.08.2016, 22:35

Po fiasku sa sociálne podniky vracajú

Projekty majú byť nástroj na zníženie dlhodobej nezamestnanosti, obce sa však takýchto opatrení boja.

Sociálne podniky zavádzala ešte v prvej Ficovej vláde ministerka Tomanová. Skončili s pošramotenou povesťou.
Zdroj: Peter Mayer

Minister práce Ján Richter vracia na Slovensko sociálne podniky. Chce tak vyriešiť problém s vysokým počtom dlhodobo nezamestnaných v zaostalých regiónoch. Primátori či starostovia majú obavy, sociálne podniky boli totiž v minulosti spájané s korupčnými škandálmi.

Postaviť na nohy zaostalé obce
Sociálne podniky majú pomáhať dlhodobo nezamestnaným ľuďom, ktorí sa trápia problémami s náročným hľadaním práce. Dôvody sú nedostatočné skúsenosti a tiež strata pracovných návykov. Podľa ústredia práce je takýchto ľudí vyše 150-tisíc, pričom tvoria približne polovicu zo všetkých nezamestnaných na Slovensku. Vznik sociálnych podnikov sa viaže najmä na zaostalé obce, ktoré sa zapájajú do akčných plánov. Ide o nástroje rozvoja dvanástich okresov s najvyššou nezamestnanosťou, ktoré vybrali príslušné úrady práce. V Rimavskej Sobote, Trebišove či Lučenci, ktoré sú do plánov zapojené, zavedú opatrenia na nakopnutie tamojšej regionálnej ekonomiky. Jeden z nástrojov má byť práve sociálny podnik. „Prioritne bude financovaný z existujúcich rezortných programov a európskych štrukturálnych fondov. Predpoklad je vytvorenie troch až piatich sociálnych podnikov v jednom okrese,“ informoval tlačový odbor rezortu práce.

Medzičlánok pred „skutočným“ zamestnaním
Sociálne podniky sú podľa zákona spoločnosti, ktoré zamestnávajú minimálne 30 percent dlhodobo nezamestnaných či inak znevýhodňovaných ľudí na trhu práce. Podniky majú ľudí preškoľovať a zároveň sa orientovať aj na svoje podnikateľské účely. Štát im ako protislužbu za to uhradí určitú časť z nákupu novej techniky, či zabezpečenia nehnuteľností. Podľa vládneho splnomocnenca pre podporu najmenej rozvinutých okresov Antona Marcinčina majú byť pre takýchto ľudí sociálne podniky akýmsi medzičlánkom pred ďalším zamestnaním. V okrese totiž môžu zabezpečiť lepšie podmienky ďalším investorom. Sociálne podniky majú totiž nielen vyškoliť pracovnú silu, ale aj opraviť budovy, cesty či inak zlepšiť prostredie v regióne. „Investície je potrebné preplácať takým podnikom, ktoré majú nejakú perspektívu a ich činnosť má zmysel. Aj z pohľadu vyučovacieho potenciálu pre dlhodobo nezamestnaných aj z pohľadu služieb pre obec,“ povedal analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Zároveň tvrdí, že sociálne podniky by mali neustále spolupracovať s vládnymi inštitúciami, keďže v minulosti bola takáto pomoc spájaná s korupčnými škandálmi.

Strach a pochybnosti
Predstavitelia obcí majú pred zavedením sociálnych podnikov rešpekt. Priznávajú totiž, že mnohí netušia, ako si vláda takéto fungovanie presne predstavuje. „Chýba nám legislatívny výklad. Nevieme presne, ako sa má posudzovať oprávnenosť nákladov,“ povedal primátor mesta Sabinov Peter Molčan. Obávajú sa najmä možného opakovania sa situácie z roku 2008, kedy sociálne podniky zavádzala vtedajšia ministerka práce Viera Tomanová. Projekt sa skončil absolútnym fiaskom, keď podnikom stopli eurofondy kvôli zlému hospodáreniu. Dotácie mali dostať podniky s neznámym pôvodom, ktoré boli podozrievané z predražených nákupov nepotrebných zariadení. Averziu voči sociálnym podnikom kvôli prípadom z minulosti priznal aj prednosta okresného úradu Revúca Peter Balogh. Podľa neho nechcelo množstvo primátorov o takýchto praktikách ani len počuť. Motivoval ich až prípad z neďalekej obce Spišský Hrhov, kde tento nástroj funguje podľa predpokladov. Niektoré praktiky by chceli preto odkopírovať a zaučiť sa o všetkých možnostiach, ktoré majú. Podľa starostu Spišského Hrhova Vladimíra Ledeckého totiž tamojší sociálny podnik vlastní výlučne obec. „Využívame zdroje, ktoré máme. To je v našom prípade pôda a staré budovy, ktoré sme opravili. Keďže zamestnávame dlhodobo nezamestnaných, na niektorých sme dostali podporu z úradu práce. Podnik vyrába pre obec externé zákazky a nie je stratový,“ vysvetlil. Takýmto štýlom sa im podarilo zamestnať 50 ľudí, ktorí momentálne pracujú na trvalý pracovný pomer.

Sociálne podniky nestačia
Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Michala Hoštáka môžu byť sociálne podniky účinné, považuje ich však iba za doplnkové riešenie veľkého problému. „V prípade každého sociálneho podniku ide stále iba o desiatky ľudí, my potrebujeme riešiť veci plošne. Situáciu by mohla vyriešiť novela Zákonníka práce, ktorá je podľa mňa až príliš prísna na zamestnávateľov,“ vysvetlil. Podľa neho mohli zamestnávateľov odbremeniť od niektorých byrokratických podmienok a poplatkov za podmienky, že by rekvalifikovali dlhodobo nezamestnaných na úradoch práce.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.