Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
02.09.2016, 12:00

Ficove akčné plány regióny nezachránia. Sumy sú nízke, veci prebraté z iných dokumentov, kritizuje odborník

Z eurofondov mieria do menej rozvinutých okresov stovky miliónov eur. Priepasť medzi regiónmi rastie.

Predseda vlády Robert Fico má za sebou už ôsmy výjazd do najmenej rozvinutých regiónov, kde schvaľuje akčné plány na boj s vysokou mierou nezamestnanosti.

V nich sa uvádza, že do regiónov pôjdu stovky miliónov eur. V skutočnosti však vláda zo štátnych peňazí prispeje len pár miliónmi a nových opatrení veľa nie je, hovorí riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. „Väčšinou sú tam veci prebrané z iných dokumentov, ktoré by sa robili tak či tak. Napríklad dotácie z eurofondov. Pri takýchto nízkych sumách hovoriť o efektívnosti je zbytočné, do regiónov by mala ísť suma s niekoľkými nulami navyše,“ povedal Páleník.

Rozdiely sa zväčšujú
Do okresov s vysokou nezamestnanosťou pôjde teda najviac peňazí z eurofondov. Na stieranie regionálnych rozdielov pritom za posledných desať rokov poputovali od Európskej únie viac než dve miliardy eur. Napriek tomu sa priepasť medzi Bratislavou a východným Slovenskom prehlbuje, ukazuje analýza OECD. V nej sme sa dokonca ocitli na prvom mieste v regionálnych rozdieloch. Dôvodom je to, že peniaze často nekončia tam, kde sú potrebné najviac, tvrdí analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda. „Projekty sa robia systémovo a na národnej úrovni, pretože je to pre vládu najjednoduchšie. Vyčerpajú sa veľké balíky peňazí, ale často idú na predražené alebo nepotrebné veci. Tých pár tisíc miest, ktoré sa naliatím peňazí vytvoria, bude iba dočasných a komunity, ktoré ich najviac potrebujú, sa po vyčerpaní podpory vrátia tam, kde boli predtým,“ povedal Sloboda.

Veľa nezamestnaných
Bratislavský kraj dnes tvorí takmer tretinu nášho hrubého domáceho produktu. Regiónom chýba infraštruktúra, investori a, paradoxne, aj zamestnanci. „Ľudia odchádzajú za prácou do Bratislavy či do zahraničia, a to situáciu ešte zhoršuje. Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú postaviť svoje závody v danom kraji, narážajú na problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily,“ vysvetlila analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Voči vládnym plánom sú zamestnávatelia skeptickí. „Už v minulosti boli podobné ambície a aj aktivity, ktoré, žiaľ, nedosiahli želaný efekt. Nečakáme v tejto oblasti závratný prevrat,“ povedal viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

Infografika
Zdroj: HN

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.