Reuters
StoryEditor

Tri geniálne opatrenia Tomáša Baťu, vďaka ktorým vybudoval impérium

25.09.2016, 00:00
Rodinný podnik vyrábajúci obuv sa nebál inovácií a expandoval do sveta. Nevyhol sa však neúspechom a tragédiám.

Značku Baťa pozná snáď každý Slovák či Čech. Legendárne meno si však našlo svoju cestu aj do zahraničia. Klan Baťovcov vybudoval z pôvodne obuvníckej firmy impérium ohromných rozmerov. Značka v najsilnejších rokoch zasahovala do 35 odvetví, ktoré obsahovali napríklad aj dopravu či finančné služby. Podnikateľský um Baťovcov spôsobil, že firma je stále známou po celom svete.

Obuvou k sláve
Tomáš Baťa, zakladateľ slávneho obuvníckeho impéria, mal na podnikanie v tejto oblasti dobré podmienky na rozvoj. Už jeho rodičia sa obuvníctvu venovali a od detstva k nemu viedli aj mladého Tomáša. Ten chcel začať s podnikaním čo najskôr, prekážkou bol však jeho vek. Pre nezhody s otcom skúšal podnikať aj vo Viedni. Bez znalosti trhu a bez úradného povolenia ďaleko nezašiel.

Prelom prišiel v roku 1894. Spolu so sestrou Annou a starším bratom Antonínom založil Tomáš obuvnícku živnosť. „Čoskoro ma práca kompletne pohltila. V noci som sám donášal suroviny na obuv, aby mali ráno moji zamestnanci na čom pracovať. Sám som nakupoval materiál, sám predával produkty, nosil výplaty a vyplácal robotníkov,“ spomínal neskôr Tomáš Baťa. Do dlhov sa firma dostala pre krach spoločnosti Koditsch. To donútilo Tomáša Baťu vyrábať obuv z plátna namiesto kože. Plátno bolo oveľa lacnejšie, a aj to spôsobilo boom v predaji jeho obuvi.

Poučený z Ameriky
Tomáš Baťa mal však neustály záujem o to, aby svoj biznis dokonale rozvinul. Preto v roku 1905 zamieril do Spojených štátov, odkiaľ sa po pol roku vrátil nakazený americkým štýlom vedenia podniku. Začal zavádzať nové postupy, staval nové haly pre pásovú výrobu a doviezol nové stroje. V roku 1910 tak v jeho fabrike pracovalo 350 ľudí, ktorí denne vyrobili 3 000 párov obuvi.


Firme neskôr pomohla aj vojna, vďaka ktorej prišiel Baťa k zákazkám na vojenskú obuv. S tým súvisel aj prudký nárast počtu zamestnancov. Po vojne však firma o zákazky od armády prišla a ocitla sa v ďalšej kríze. Obuv sa vyrábala, ale nemal ju kto kupovať. Baťa sa odhodlal na zvláštny krok. Aby sklady vypredal, znížil ceny obuvi o polovicu.

Úspešne expandoval aj za hranice, do Nemecka, Holandska či Poľska. Práve expanzia do zahraničia sa mu však stala osudnou. Pri lete do švajčiarskeho Möhlinu v roku 1932 tragicky zahynul. Podnik prevzal Jan Antonín Baťa, jeho nevlastný brat.

Antonín Baťa sa podobne ako jeho nevlastný brat Tomáš snažil o razantný rozvoj podniku. Dokonale mu na to poslúžila cesta okolo sveta, ktorú absolvoval v roku 1937. Tento „výlet“ slúžil nielen na kontrolu zahraničných podnikov spoločnosti Baťa, ale aj na zháňanie nových dodávateľov a na uzatváranie nových kontraktov. „Verte sebe a verte svojej práci. Choďte za svojím cieľom bezohľadne,“ povedal v tých časoch Jan Antonín.

Krutá dohra
S blížiacou sa vojnou rástli aj problémy spoločnosti. Jan Antonín po vzniku Protektorátu Čiech a Moravy krajinu opustil. Smeroval do Británie, neskôr do Spojených štátov, aby sa nakoniec usadil v Brazílii.

Po vojne sa novým sídlom spoločnosti stala Kanada, kde firmu viedol Tomáš Jan Baťa, synovec Jana Antonína. Slovenská a česká divízia podniku bola v roku 1945 znárodnená a Jan Antonín obvinený z vlastizrady. Údajne emigroval preto, aby nemusel odísť do boja proti nacistom. „Moju rodinu to, čo urobila československá vláda v roku 1945, skoro úplne zničilo,“ povedal v rozhovore pre HN John Nash, vnuk Jana Antonína Baťu. Nashova rodina sa už tri roky snaží o očistenie dobrého mena Jana Antonína a o vyrovnanie majetkovoprávnych vzťahov medzi Českou republikou a rodinou Baťovcov.

Dodnes sa vedú spory o tom, na čej strane je vlastne pravda, objavujú sa názory, že Baťove továrne v Partizánskom vyrábali aj pre Slovenský štát. Jedno je však isté. Značka je na trhu už viac ako 100 rokov a stále sa teší obľube.

Tri faktory, ktoré ovplyvnili Baťov úspech

1. Nemám zamestnancov, len spolupracovníkov
Dôkazom manažérskeho génia Tomáša Baťu je jeho teória riadenia. Tieto tri opatrenia zabezpečili raketový rozvoj koncernu v 20. a 30. rokoch 20. storočia:

– samospráva dielní a oddelení: jednotlivé výrobky a polotovary si zamestnanci od seba kupovali. Výsledkom bolo lepšie využitie materiálov.

– účasť na zisku pre zamestnancov: za ušetrený materiál či zvýšenie kvality získali pracovníci osobitné prémie, za nekvalitnú dostávali pokuty.

– zo spolupracovníkov spolumajitelia: s ich súhlasom hospodáril Baťa s ich peniazmi, vďaka čomu už nikdy nemusel dozerať na to, či niekto šetrí surovinami, vodou či energiou. Zamestnanci kontrolovali sami seba.

2. Dám vám nadštandardné domy. Avšak bez záhradiek
Baťovské obytné kolónie dodnes krášlia mestá svojím čistým funkcionalistickým slohom. V Baťových časoch boli silným lákadlom. V porovnaní s vtedajším štandardom boli trojizbové polodomčeky s toaletou väčšie, čistejšie a pohodlnejšie. „Vychádzali z princípov unifikácie a typizácie, vďaka ktorým sa mohli stavať rýchlo a pomerne lacno,“ vysvetľoval Tomáš Haviar, autor knihy Baťovská architektúra na Slovensku. Pohodlie Baťových zamestnancov sa však nezaobišlo bez obetí. Ich šéf si totiž neprial žiadne záhradky či šopy. „Čiastočne z hygienického hľadiska a čiastočne i preto, aby sa jeho pracovníci vo voľnom čase nerozptyľovali inou prácou,“ hovorí Haviar.

3. Športuj a šetri, mládež československá
Mladých a kvalifikovaných pracovníkov si zabezpečoval aj Baťovou školou práce. Riadila sa základnou zásadou Tomáša Baťu: „Nebude prijatý nikto, kto by chcel pracovať len v kancelárii, ale tiež nikto, kto chce zostať len robotníkom a nemá vyššie ciele.“ Prijímali sa žiaci nie starší ako 16-roční, ktorí mali skončené aspoň tri triedy meštianskej alebo strednej školy. Študenti bývali na internátoch, kde vládla pomerne prísna disciplína. K zaujímavostiam patrí, že študenti si povinne šetrili na osobný účet. Každý mladý človek sa podľa Baťu usiloval zbohatnúť. Veľký dôraz kládol na kultúru, výchovu a šport. Konkrétne v Partizánskom bol veľmi obľúbený box.

Baťove zásady alebo Baťových 10 S:
1. Svetová trieda (world class)
2. Sebariadenie
3. Sebakontrola
4. Sebavláda
5. Spoluúčasť zamestnancov
6. Spoluvlastníctvo
7. Súťaživosť
8. Spolupodnikanie
9. Synergia
10. Služba verejnosti

Kto bol kto?


Tomáš Baťa:
3. 4. 1876 – 12. 7. 1932
zakladateľ obuvníckeho impéria, prezývaný tiež kráľ obuvi

Jan Antonín Baťa: 11. 3. 1898 – 23. 8. 1965
československý a neskôr aj brazílsky podnikateľ. Po smrti nevlastného brata Tomáša Baťu prevzal rodinný podnik do vlastných rúk.

Tomáš Jan Baťa: 17. 9. 1914 – 1. 9. 2008
Syn Tomáša Baťu. Pred vojnou emigroval do Spojených štátov, neskôr do Kanady, kde riadil spoločnosť Bata Shoe Organization.

01 - Modified: 2022-05-09 20:00:00 - Feat.: - Title: Remeslo má zlaté dno. 500 eur pre budúcich murárov prebudilo mladých ľudí 02 - Modified: 2022-04-28 05:27:12 - Feat.: - Title: Cenový uragán roztočili energie. Priemysel drasticky zdražuje 03 - Modified: 2022-04-26 13:58:10 - Feat.: - Title: Absurdné riešenie čipovej krízy. Firmy údajne dolujú polovodiče z práčok 04 - Modified: 2022-04-26 07:14:14 - Feat.: - Title: Šéf Chemosvitu pre HN: Slovenskému biznisu na Ukrajine sa darí. Potrebuje však pomoc od špeciálnej banky 05 - Modified: 2022-04-01 14:24:01 - Feat.: - Title: Šéf Dusla pre HN: Máme indície, že farmári si nebudú môcť hnojivá dovoliť. Za nižšie ceny však nedokážeme vyrábať
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
27. apríl 2024 04:21