Električka cez Dunaj funguje už viac ako dva mesiace a za ten čas prekročila miliónovú hranicu počtu pasažierov. V smere do Petržalky alebo naspäť do centra sa denne odvezie 26-tisíc cestujúcich, ich počty s príchodom školského roka narástli až o 58 percent. „Je vidieť stúpajúci záujem o túto prepravu, pričom už cez prázdninové obdobie bol trend dopytu rastúci,“ povedala hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava Adriana Volfová.
Dve električkové linky ľuďom skracujú cestu o pár minút už pri presune do centra na Šafárikovo námestie. Úspora času smerom do ďalších častí Bratislavy môže byť však oveľa väčšia. „Ušetrilo mi to denne štyridsať minút pri dochádzaní do práce. Pred dokončením trate mi cesta z Petržalky na železničnú stanicu Vinohrady trvala hodinu,“ povedala pravidelná cestujúca Lenka Petríková. Dôvodom
boli zapchaté cesty a prestupy.
Problém sú mosty
Najväčšou výhodou pre Petržalčanov je podľa Martina Fundáreka z iniciatívy Lepšia doprava možnosť prejsť cez Dunaj bez zápchy. „Najhorším problémom pre dopravu z Petržalky sú totiž mosty. Električka je alternatíva, ktorá dnes ešte až tak nevyznieva, pretože súčasné zápchy sú ešte stále light verzia, ale rokmi sa to bude zhoršovať,“ povedal.
Dopravný podnik vypočítal, že v lete odľahčila električka bratislavské cesty o 7 750 vozidiel denne. Dnes by to bolo skoro 11-tisíc. Podnik však pracoval len s predpokladom, že by všetci cestujúci využívali na dopravu namiesto električky auto.
Druhá etapa
Modernizácia za ďalších sedemdesiat miliónov nebude hneď. Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová potvrdila, že druhá etapa sa začne stavať v roku 2018, hotová má byť o dva roky na to. Ak mesto nechce prísť o eurofondy na projekt, musí to stihnúť do roku 2023. Odborníci sa v otázke výstavby rozchádzajú.
„Myslím si, že treba pokračovať vo výstavbe električkovej trate v Petržalke plynulo a nezakonzervovať stavbu a potom sa diviť, že pre nepredpokladané problémy, tak ako sa vyskytli v prvej etape, sa termíny a eurofondy nestíhajú,“ povedal dopravný analytik Jozef Drahovský.
Martin Fundárek z iniciatívy Lepšia doprava si myslí, že začať stavať skôr by sa nepodarilo kvôli potrebným povoleniam. Druhá etapa sa teraz posudzuje z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nasledovať bude stavebné povolenie, súťaž na zhotoviteľa či odvolacie konania.
V druhej časti trate, ktorá bude merať skoro štyri kilometre, by sa malo nachádzať sedem zastávok, poslednou bude Janíkov dvor. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal hovorí, že projekt prešiel viacerými zmenami. „Zrušili sme štvorprúdovú cestu, trať zatrávnime, naplánovali sme preferenciu MHD na križovatkách a cyklotrasy po oboch stranách trate,“ povedal.
Problémy prvej etapy
Trať sa začala stavať v roku 2013 a stála 70 miliónov eur. Výstavba električky sa však nevyhla problémom. Tesne pred spustením prevádzky sa na trati zvlnili kvôli horúčavám koľaje, predtým situáciu komplikovala stará dokumentácia. Problém mali aj podniky na Štúrovej ulici, ktorá bola rozkopaná
zbytočne dlho. Existujúca trať je navyše postavená v duálnom rozchode, ktorý sa nakoniec nebude využívať.