Rozdiel medzi mestami a vidiekom sa zväčšuje

Podľa cien na realitnom trhu, či už bytov alebo administratívnych priestorov, na prvý pohľad vidieť, aká je kúpyschopnosť obyvateľstva v tom ktorom regióne. To zároveň úzko súvisí s ponukou pracovných príležitostí. V krajinách strednej a východnej Európy sa v prvom rade budujú hlavné mestá, po nich menšie mestá a vidiek sa pomaly vyprázdňuje, pretože ľudia odchádzajú za prácou inam. Zhodli sa na tom zástupcovia organizácie Cerean, ktorá združuje národné realitné spoločnosti strednej a východnej Európy. S tým, že šesť mesiacov po vstupe do únie neprinieslo nijakú, v týchto krajinách, výraznú zmenu na trhu nehnuteľností a očakávania predávajúcich o zemetrasení cien sa nekonalo.
"V menších mestách sú ceny starých bytov v porovnaní s Bratislavou relatívne nízke. Výstavba nových bytov je takpovediac na hranici, pretože ju limitujú stavebné náklady, ktoré sú prakticky rovnaké na celom území," hovorí exprezident Cerean-u Martin Holec z Bratislavskej realitnej kancelárie. Dodáva, že ak samosprávy nenastúpia s nejakými podpornými programami, masívne sa stavať nebude. V Bratislave je však potrebné zvyšovať počet bytov, pretože je tu najvyššia potenciálna zamestnanosť a tendencia prichádzať za prácou, ktorá so sebou prináša potrebu bývania. Z druhej strany - kde je relatívne vysoká nezamestnanosť, bytový fond postačuje. Celkový nárast počtu obyvateľstva je totiž veľmi malý, až nulový. A keď nie je nárast pracovných príležitostí, nie je ani dôvod na zvyšovanie počtu bytov. "Osamostatňovať sa, nie je tlak podložený ekonomickým potenciálom. Chcieť nové bývanie sa tak dostáva do rozporu s faktom - môcť si ho dovoliť. Vo Varšave ho podporujú vyššie príjmy a možnosť lepšieho financovania," prízvukuje súčasný prezident Cerean-u Grzegorz Dobrowolski.
Primátor Rigy Gundars Bojars poukazuje na ďalšiu skutočnosť: "Kým, napríklad, v Bratislave žije rádovo jedna desatina obyvateľstva Slovenska, každý tretí Lotyš žije v Rige. Pre pobaltské krajiny je okrem obrovského rozdielu medzi mestom a vidiekom charakteristický aj veľký odlev pracovných síl do zahraničia." Individuálna výstavba je tiež daná ekonomickými možnosťami a tendencia veľkých výstavieb satelitných dedín typu Záhorská Bystrica či Limbach ustupuje do úzadia. Podľa Holeca si ľudia začali uvedomovať aj nevýhody bývania mimo mesta. Faktom zostáva kvalitnejšie životné prostredie, no vzdialenosť dochádzať môže byť problém napríklad pre deti, ktoré ešte nemôžu jazdiť vlastným autom a z rodičov, ak nedôverujú hromadnej doprave, sa stávajú šoféri. Veľmi podobná situácia je podľa Marianny Pósfai aj v Budapešti.
Pokiaľ ide o kancelárske priestory, trh je nasýtený prakticky v celej Európe. Odborníci však predpokladajú, že nové projekty sa stretnú s úspechom, čo bude mať drvivý dosah na existujúce staršie nehnuteľnosti, ktoré sú v nižšom štandarde. Nájomcovia z nich budú odchádzať do novopostavených biznis centier, ktoré pritiahnu relatívne nízkymi cenami, zato s podstatne lepšou ponukou služieb. Vyplýva to zo štúdie poradenskej spoločnosti Healey & Baker, podľa ktorej nájomné v kanceláriách vlani celosvetovo kleslo v priemere o tri percentá. Ako uvádza zástupca tejto spoločnosti Andrew Thompson, napríklad realitní agenti v Prahe zvýšili vlani objem obchodov s administratívnymi nehnuteľnosťami oproti predchádzajúcemu roku takmer o 70 percent. Podľa Thompsona je v súčasnosti v Prahe vyše 12 percent neobsadených kancelárií.