Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.10.2016, 17:38

Venezuelčania nakupujú s vrecami peňazí, peňaženka im pre infláciu nestačí

Krajina, ktorú vedie socialistický prezident sa zmieta v hospodárskej kríze.

Venezuelčania nakupujú s vrecami peňazí, peňaženka im pre infláciu nestačí
Zdroj: Reuters

Inflácia vo Venezuele dosahuje desivých rozmerov. Náklady na vytlačenie stobolívarovej bankovky presahujú jej hodnotu, centrálna banka však vytrvalo odmieta zaviesť vyššiu bankovku, píše The Guardian. Juhoamerická ropná veľmocí balansuje na okraji priepasti a vláda Nicolasa Madura čelí čoraz väčšej nevôli obyvateľov.

"Keď idem na trh musím niesť tak veľké vrece peňazí, že ma z neho bolí chrbát," hovorí Carmen Ramirezová, manažérka hotela v meste Santa Elena de Uairen ležiaceho na hranici Venezuely a Brazílie. Jej priateľka sa reportérovi denníka The Guardian zase zverila, že na nákupy chodí s hotovosťou v toaletnej taške, pretože sa jej peniaze nezmestia do peňaženky. "V bankách vidíte ľudí s kuframi plných peňazí, ktoré si chcú uložiť na účet," hovorí.

Režim nepriznáva infláciu

Podobnú skúsenosť mal aj redaktor New York Times, ktorý si v januári zašiel v Caracase do kaviarne. Na Twitteri potom zverejnil fotografiu plnej peňaženky, ktorej celý obsah použil na zaplatenie účtu. "To nie je drogový kšeft, len som platil tri kávy a dve vody," pripísal pod fotografiu.

Život by sa Venezuelčanom veľmi zjednodušil, ak by centrálna banka tlačila bankovky vo vyššej hodnoty ako 100 bolívarov (v prepočte asi desať centov). Caracas sa ale zdráha priznať hrôzostrašnú infláciu, ktorá sa na kontinente naposledy objavila v časoch argentínskej hospodárskej krízy v 90. rokoch.

Centrálna banka je čím ďalej viac tajnostkárska a nezverejňuje náklady na vytlačenie jednej bankovky. Ekonóm José Manuel Puente odhaduje, že cena papiera, atramentu a vytlačenie o 20 percent presahuje hodnotu stobolívarovej bankovky. "Nedosahuje ani hodnoty svojej ceny. Je to vtip. Ale takto sa veci majú," hovorí Puente.

Najväčšie svetové zásoby ropy

S väčšími zásobami ropy, ako má Saudská Arábia, by mala byť Venezuela prinajmenšom prosperujúcou krajinou. Namiesto toho má najrýchlejšie klesajúcu ekonomiku na svete a inflácia dosahuje tisícky percent. V obchodoch chýbajú základné potraviny aj lieky a najchudobnejšia časť obyvateľstva 30 miliónovej krajiny sa pomaly sunie k okraju humanitárnej priepasti.

Niekoľkohodinové rady pred obchodmi sa nevyhýbajú ani hlavnému mestu. V Caracase si dokonca niektorí urobili z čakania v rade biznis. Obchodníci na čiernom trhu, známi ako bachaqueros, sa snažia dostať do obchodu ako prví, nakúpiť čo najviac štátom dotovaných potravín a potom ich na čiernom trhu predať až tridsaťkrát drahšie. Je to síce nezákonné, čierny trh je ale jedným z mála fungujúcich odvetví v krajine.

Tendencia vlády dotovať veľa produktov, ktoré stoja vo výsledku menej, než bola ich výrobná cena, je jedným z hlavných dôvodov, prečo je na tom venezuelská ekonomika tak zle. Keď sa Hugo Chávez dostal v roku 1999 k moci, začal dotovať potraviny aj ropu.

Neobrábané polia

Bolo to populistické gesto, vďaka ktorému mali z ropného bohatstva prospech aj tí najchudobnejší. Poškodilo to ale výrobcov a vytvorilo závislosť na čiernom trhu. Po smrti Cháveza pokračuje v tejto politike aj jeho nástupca Nicolás Maduro.

Aktuálna cena za liter vysoko kvalitného benzínu je len 6 bolívarov, čo je stokrát menej než stojí liter balenej vody. Práve závislosť na cene ropy sa pre socialistickú vládu stala smrtiacou. Produkcia štátnej ropnej spoločnosti PDVSA klesla o 450 tisíc barelov denne oproti roku 2014, kedy produkcia dosahovala 2,7 miliónov barelov. Barel ropy teraz navyše stojí o polovicu menej ako pred dvoma rokmi, čo vyhlodalo v štátnom rozpočte dieru.

Okrem obchodov sa kríza najvýraznejšie prejavuje v poľnohospodárstve. Pozdĺž ciest sa tiahnu kilometre úrodných, ale neobrábaných polí. Ceny plodín sú vládou umelo držané veľmi nízko a poľnohospodári tak nemajú dôvod zasiať.

Minimum liekov

Podľa venezuelských analytikov klesla produkcia obilia medzi rokmi 2012 a 2015 o 80 percent, mäsa o 40 percent a zeleniny o 18 percent. Nedostatky boli kedysi kryté dovozom, teraz ale musí štát svoje zvyšné peniaze vynakladať na obsluhu dlhov.

Takmer štvrtina populácie Venezuely nedosahuje ani na mesačnú minimálnu mzdu 22 500 bolívarov (18,5 eur). Tí ľudia sa spoliehajú na vládou dotované obilie, toaletné potreby a medicínu. Ale ani liekov nie je dostatok.

V nemocnici v meste Barcelona bol nedávno hospitalizovaný trojmesačný chlapček, ktorý trpel hnačkou. "Jeho matka bola príliš slabá a netvorilo sa jej mlieko. Nemali sme peniaze na dojčenskú výživu, takže sme ho kŕmili sójovým mliekom," opisuje jeho babička Dámela Castellanosová. Liečba mala byť jednoduchá - infúzie. Tie ale nemocnica nemá a rodina tak dúfa v pomoc ostatných.

Obyvateľom dochádza trpezlivosť

Podľa nadácie Bengoa činí priemerný úbytok hmotnosti vo Venezuele za posledných 5 mesiacov 5 až 15 kilogramov. Približne 25 percent detí trpí podvýživou. Vláda pripúšťa, že s potravinami je problém. Opozíciu a jej priaznivcov v akademickej sfére a neziskovom sektore však viní zo zveličovania problémov. Chcú vraj vyvolať sociálne nepokoje.

Obyvateľom Venezuely už dochádza trpezlivosť. Plienenie a nepokoje sú v krajine na dennom poriadku. Minulý mesiac vyšli do ulíc Caracasu milióny ľudí, ktorí požadovali odvolanie vlády. Ďalšia veľká demonštrácia sa chystala na túto stredu.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.