Platy ústavných činiteľov sú vďačnou témou na zbieranie politických bodov. V krajine, kde polovica obyvateľov zarobí menej ako 800 eur, pôsobí provokačne už súčasných 3 576 eur, ktoré dostávajú poslanci. Ak si nepredĺžia zmrazenie, ich zárobok by od januára stúpol na 4 503 eur. Stále je to však o dosť menej, ako zarobia top manažéri. Podľa prieskumu spoločnosti Pedersen & Partners získali top manažéri predvlani v priemere za mesiac 6- až 8-tisíc eur. Keďže ide o priemernú hodnotu, šéfovia najvyšších firiem sú na tom ešte lepšie. Podľa Európskeho bankového úradu napríklad dvaja slovenskí bankoví manažéri zarobili za rok viac než milión eur.
Na rozdiel od väčšiny bežných voličov firmy chápu potrebu dobre zaplatených ľudí vo verejnom sektore. „Špičkové pozície vo verejnej sfére by mali byť odmeňované na úrovni, ktorá sa približuje podobným pozíciám v súkromnej sfére. Nepochybne by to zvýšilo konkurencieschopnosť a vznikol by potenciál získať do verejnej sféry kvalitnejších manažérov,“ myslí si Martin Danko z Penta Investments. Podľa neho sú dnes títo ľudia zaplatení na úrovni stredného manažmentu. Napríklad minister financií Peter Kažimír zarobil v minulom roku vďaka verejnej funkcii zhruba 4 200 eur mesačne.
Aj podľa majiteľa spoločnosti RegioJet Radima Jančuru dnes vo výške platov vo verejnom sektore chýba konkurencieschopnosť so súkromným. Odstránenie tejto nerovnosti by mohlo priniesť do verejného sektora viac odborníkov, myslí si. S Jančurovými slovami súhlasí aj ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. „Treba si pozrieť, aké sú platy v komerčnom sektore a pokiaľ ten človek manipuluje s veľkým objemom peňazí, mal by byť zaplatený na úrovni súkromného sektora,“ hovorí Baláž. U premiéra a ministrov je však opatrnejší, keďže by to podľa neho nemali byť ľudia, ktorí idú do politiky zarábať.
Na možné zvýšenie platov upozornil v piatok predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Podľa neho do parlamentu stále nebol predložený zákon na ich zmrazenie. Premiér Robert Fico okamžite reagoval, že ponechanie platov v rovnakej výške je pre neho principiálna vec a koalícia ich tak znovu zákonom zmrazí aj pre budúci rok. Platy ústavných činiteľov sa nehýbu od roku 2011.
Na doplňujúcu otázku HN však Matovič spresnil, že principiálne nie je proti zvyšovaniu platov členov vlády. Prekáža mu najmä výška poslaneckých miezd a myslí si, že poslanci si vyššie platy nezaslúžia. „Premiér by mohol mať aj stotisíc eur ako špičkoví slovenskí manažéri. Ale potom od neho očakávajme aj špičkový výkon,“ hovorí Matovič s tým, že dobrý plat môže do istej miery zabrániť aj možnému korupčnému správaniu. Problémom však je, že zmrazovanie platov poslancov, ministrov a ďalších ústavných činiteľov sa tradične schvaľuje v jednom balíku.
Matovičovi prekáža najmä nízka aktivita niektorých poslancov, na základe ktorej si nezaslúžia platy vyššie ako minimálna mzda. Motivoval by ich pohyblivou zložkou, ktorú by naviazal na aktivitu. Súhlasí s ním aj bývalý poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc, ktorý patril v minulom volebnom období medzi najaktívnejších poslancov. „Aj napriek tomu, že realizovateľnosť nie je úplne jednoduchá, určite si viem predstaviť lepšie systémové nastavenie tak, aby bola výška odmeny naviazaná na výkon, ktorý verejný funkcionár podá,“ hovorí Kadúc.
To, že v parlamente doteraz nie je zákon, ktorý by zmrazil platy ústavných činiteľov, označil Matovič za sprisahanie predsedu parlamentu Andreja Danka. Ten mal organizovať koaličných aj opozičných poslancov, aby všetkým narástli platy. Andrej Danko sa k Matovičovi odmietol vyjadriť. Jeho slová o sprisahaní poprel úrad vlády aj strana Most-Híd.
Hoci Matovič nekonkretizoval strany z opozície, ktoré mali byť zapojené do „sprisahania“. Svoje piatkové vystúpenie bude musieť vysvetľovať aj svojmu opozičnému spojencovi, strane SaS. „Budeme sa o tom baviť na najbližšom stretnutí. Budeme diskutovať najmä o tom, čo Igor Matovič naznačil, že tam došlo k dohode medzi opozíciou a koalíciou. My sme sa teda rozhodne s nikým na ničom nedohodli. Aj to bude jedna z vecí, ktorú bude lepšie si vydiskutovať, či mal na mysli iné opozičné strany,“ hovorí predseda SaS Richard Sulík.
Špecifické zdaňovanie
Plat poslanca tvorí viacero zložiek. Základný plat by bol bez zmrazenia vo výške 3-násobku priemernej mzdy. Mimobratislavskí poslanci však majú zároveň nárok na 2,1-násobok priemernej mzdy. Táto časť príjmu však nepodlieha zdaňovaniu. Naopak, zo základnej mzdy platia okrem bežnej sadzby ešte osobitnú sadzbu ďalších 5 percent. V hrubom aktuálne zarobí mimobratislavský poslanec 3 576 eur, od januára to môže byť až 4 503 eur. Pre porovnanie, český mimopražský poslanec zarobí 3 911 eur, poslanec ruskej Dumy 4 175 eur a europoslanec 6 400 a príspevok na výdavky ďalších 4 320 eur.