Mal riešiť rastúcu záťaž pre mestá a obce, ktoré trpia stavebným rozmachom bez jasných pravidiel. Namiesto toho hrozí Slovákom zbytočné predraženie bývania, zabrzdenie prílivu investícií či spomalenie stavebnej produkcie a tvorby nových pracovných miest.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj čelí tvrdej vlne kritiky. A to i napriek tomu, že zavedenie novej dane je zo strany miest a obcí dobrovoľné. Aj preto ju množstvo samospráv do praxe neuvedie.
Ako paradox pritom vyznieva fakt, že s účtovaním poplatku nepočítajú ani v Košiciach. Práve košický primátor Richard Raši totiž spoločne s primátorom Žiliny Igorom Chomom zákon vlani do parlamentu predkladal. „Mesto Košice ako správca dane neuvažuje o zavedení poplatku za rozvoj od 1. januára 2017. V tomto a nasledujúcom roku bude realizovať zber informácií zo stavebných úradov a Útvaru hlavného architekta mesta Košice,“ uvádza hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová.
Na otázku HN, prečo košická samospráva nejde slovenským mestám príkladom, magistrát neodpovedal.
Traja pionieri
V Žiline navrhujú sadzby od 10 do 20 eur pre jednotlivé katastre. „Snažili sme sa aj touto cestou nasmerovať investorov tam, kde ich potrebujeme. Netýka sa to len in...
Zostáva vám 85% na dočítanie.