Už takmer rok a pol sú nebankové subjekty pod prísnejším dohľadom Národnej banky Slovenska (NBS). Od 1. septembra 2015 totiž potrebujú licencie, aby mohli na Slovensku podnikať. Odvtedy sa prijali aj ďalšie legislatívne zmeny v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov. Zatiaľ čo centrálna banka od roku 2015 vykonala viacero kontrol a zistila porušenia zákona, nebankové spoločnosti zaznamenávajú pokles úverov a sťažujú sa na nesystémové zmeny v regulácii.
NBS vyčíslila, že od roku 2015 v rámci vykonávania dohľadu v nebankových subjektoch zaznamenala približne 300 porušení. "Prakticky u všetkých bola alebo je vykonávaná náprava," skonštatovala hovorkyňa NBS Martina Solčányiová.
Pri kontrolách využíva NBS aj tzv. mystery shopping, teda kontrolu pod utajenou identitou. "Týmto spôsobom sme vykonali dohľady nielen u nebankových veriteľov, ale aj u bánk, poisťovní a finančných agentov," doplnila Solčányiová.
Okrem licencovania sa museli nebankové subjekty prispôsobiť aj ďalším zmenám v zákonoch. K zvýšeniu stability trhu, ako aj väčšej ochrane klientov, parlament schválil prísnejšie overovanie bonity klienta, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru či pravidlá pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.
Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov (APSÚ) však tvrdí, že tieto zmeny spôsobili významný pokles objemu novoposkytnutých úverov za posledný rok. "Tento pokles objemu bol spôsobený nesystémovými zmenami regulácie, ktoré boli pripravené poslancami parlamentu bez analýzy ich dopadov na bežných ľudí a bez diskusie s trhom. Ide napríklad o sprísnenie úrokového stropu, zákaz doplnkových služieb a ďalšie," tvrdí výkonný tajomník APSÚ Ivan Kahanec.
Podľa jeho slov odhliadnuc od väčších spotrebiteľských úverov, ktoré boli spravidla poskytované na dofinancovanie hypoték, došlo k poklesu novoposkytnutých úverov v niektorých segmentoch až o 50 percent. "Pokles v desiatkach percent zaznamenal v niektorých segmentoch celý trh, teda tak nebankoví veritelia, ako aj banky. Ide najmä o menšie úvery s kratšou splatnosťou. Podľa odhadov hovoríme o poklese v roku 2016 oproti roku 2015 rádovo 100 až 120 miliónov eur," vyčíslil Kahanec.
Zavedenie licencií však APSÚ považuje za správny krok. "Išlo ale o riadne diskutovanú reguláciu s NBS a Ministerstvom financií SR," doplnil Kahanec.
Pri ďalších prijímaných zmenách APSÚ upozorňovala, že regulácia trhu vytlačí ľudí "do čiernej zóny trhu". Kahanec uviedol, že APSÚ sleduje, že sa roztrhlo vrece s ponukami úverov bez dokladovania príjmu, ale aj bez informácií o tom, kto je veriteľom.
"V tomto prípade ide často o podvod, čo dokazujú skúsenosti oklamaných ľudí. Spravidla museli poslať niekoľko desiatok eur údajnému veriteľovi za posúdenie jeho žiadosti o úver. Následne prestal komunikovať a ľudia nielenže nedostali pôžičku, ale ešte aj prišli o ďalšie peniaze," priblížil Kahanec s tým, že sa zvýšil záujem ľudí aj o komunitné pôžičky. "Ide o pôžičky bez akejkoľvek spotrebiteľskej ochrany a bez dohľadu NBS nad týmto trhom," vysvetlil Kahanec.