Na berlínskom letisku Willyho Brandta pracujú desiatky ľudí. Na rozdiel od bežných vzdušných prístavov ale nikto z nich neodbavuje cestujúcich, nekontroluje pasy ani nepredáva občerstvenie a suveníry. Ich práca spočíva výhradne v údržbe letiskovej budovy, ktorá po rokoch prieťahov stále nie je pripravená na prvých pasažierov.
"Nepýtajte sa ma, prosím, kedy sa letisko otvorí. Túto otázku prenecháme vedeniu," hovorí sprievodkyňa Petra Neumannová za smiechu skupiny asi 50 ľudí, ktorí si letisko prišli pozrieť. "To sa potom určite dozviete z tlače, zo správ," poznamenáva. Takých oznámení už ale za posledné roky prišla celá rada a žiadne z nich sa nenaplnilo.
Odložené otvorenie
Letisko, s ktorého stavbou sa začalo v roku 2006, sa malo pôvodne otvoriť už v októbri 2011, od tej doby bol ale termín už niekoľkokrát odložený. Naposledy začiatkom roka, kedy zástupcovia mesta uviedli, že s otvorením letiska nie je možné počítať ani tento rok. Dôvodom sú znovu obavy z nedostatkov v protipožiarnej ochrane, súvisiace tentoraz sa zhruba 1200 automatickými dverami.
Namiesto davov cestujúcich smerujúcich na dovolenku či za obchodom tak návštevník letiska môže v odletovej hale uvidieť stále len remeselníkov. "Hlavné stavebné práce sú už dávno hotové, teraz sa dorábajú úpravy," konštatuje Neumannová.
Klamný prvý pohľad
Na prvý pohľad vyzerá hlavná letisková hala skutočne pripravená na použitie. Obrazovky nad elegantnými, drevom obkladanými odbavovacími prepážkami už fungujú, zapnuté sú aj niektoré monitory bežne ukazujúce zoznam letov, na použitie sú pripravené výťahy a cestu halou ukazujú informačné tabule.
Pri bližšom pohľade si však návštevník všimne z rady miest trčiace elektrické káble, ktoré remeselníci práve vymenili, alebo ešte musia vymeniť.
Vedľa remeselníkov je v hale možné stretnúť už aj niektorých zamestnancov letiska. Tí každý deň vytierajú podlahu haly, v ktorej takmer nikto nechodí, utierajú prach na odbavovacích prepážkach, pri ktorých sa nikto neodbavuje, alebo púšťajú vodu v umývadlách na toaletách, ktoré nikto nepoužíva. Všetko preto, aby letiská neschátralo.
Milión eur denne
Podobne surreálne to vyzerá aj v hoteli naproti hlavnej letiskovej hale. "Teraz tam stojí, je hotový a niekto sa o neho musí starať - musí sa v ňom kúriť, vetrať, púšťať vodu, všetko, aby sa to nepokazilo," vysvetľuje asi 50-ročná sprievodkyňa.
Prevádzka letiska, ktoré nefunguje, pritom každý deň stojí asi milión eur. Zhruba 17 miliónov eur mesačne sú náklady na údržbu letiska a ďalších 13-14 miliónov eur sú plánované príjmy z prenájmu priestorov na letisku, ktoré zatiaľ chýbajú.
Problémová kapacita
Jedným z mála zariadení, ktoré tak už dnes v rozsiahlom areáli skutočne funguje, je jedno zo štyroch parkovísk pre 2500 osobných áut a lekárska služba. "Je tam všeobecný lekár, chirurg, ortopéd, zubár," tvrdí Neumannová. Odporúča sa u lekárov zapísať, pretože majú vzhľadom na stav letisko relatívne málo pacientov a sú u nich krátke čakacie doby na ošetrenie.
Aj keby sa letisko nakoniec budúci rok podarilo otvoriť, všetky problémy tým zmiznúť nemusia. Plánovaná kapacita letiska Willyho Brandta je totiž 28 miliónov cestujúcich ročne. Pritom už vlani dvojica berlínskych letísk Tegel a Schönefeld, ktoré má nové letisko nahradiť, odbavila celkovo 32 miliónov pasažierov. "To sa bohužiaľ nedalo vôbec predpokladať," hovorí Neumannová k dobe, keď sa letisko plánovalo.
Nové letisko je možné rozšíriť tak, aby odbavilo až 45 miliónov cestujúcich ročne. O ďalších nákladoch na stavbu, ktorá sa zatiaľ predražila z dvoch na 6,5 miliardy eur, ale zatiaľ v Nemecku nikto nechce ani počuť.