Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
27.02.2017, 00:00

Ekonómovia varujú Kažimíra: Zmeniť dlhovú brzdu je hrozba

Vláda chce investičnú výnimku, ktorá by jej umožnila minúť miliardy eur na dobudovanie infraštruktúry. Odborníci sú proti.

Peter Kažimír
Zdroj: Peter Mayer

Je to jediný pilier, ktorý stráži stabilitu našich verejných financií. Oklieštiť dlhovú brzdu by bolo pre Slovensko hrozbou. Takýto odkaz posiela ministrovi financií Petrovi Kažimírovi Klub ekonomických analytikov, ktorý združuje 40 slovenských ekonómov. Z prieskumu klubu vysvitlo, že dve tretiny členov považujú uvoľnenie brzdy za rizikové. „Slovensko si v žiadnom prípade nemôže dovoliť nárast dlhu smerom k priemeru EÚ bez zhoršenia ratingu a rastu nákladov na financovanie dlhu,“ povedal analytik Tatra banky Róbert Prega.


Vládny Smer má na tento rok naplánované, že presvedčí ostatné politické strany, aby mu pomohli zmeniť ústavný zákon o dlhovej brzde. Tak, aby sa do neho dostala investičná výnimka, ktorá by nám umožnila míňať viac – bez toho, aby sa to zarátavalo do dlhu. Peniaze by mali ísť na dobudovanie ciest a rekonštrukciu železníc.


Financmajster Peter Kažimír už diskusie s politickými stranami začal. Od šéfa SaS Richarda Sulíka dostal zápornú odpoveď. HN oslovilo aj ostatné politické strany, z tých opozičných sa neurčito vyjadril len Boris Kollár, ktorého hnutie Sme rodina má v parlamente osem hlasov. Ak by sa kollárovci rozhodli podporiť zmenu ústavného zákona, vládna koalícia by potrebovala nájsť ešte ďalšie tri hlasy.

Keď sa stal Robert Fico premiérom, výška slovenského dlhu bola na úrovni 29 percent hrubého domáceho produktu. Po takmer jedenástich rokoch je to už takmer 53 percent.

Výraznejšiemu zvyšovaniu dlhu bráni ústavný zákon o dlhovej brzde. V prípade, že vláda zadlžuje krajinu viac, prichádzajú na rad sankcie.

Zmena v dlhovej brzde
Sankciám sa chce vláda vyhnúť tak, že sa snaží o zavedenie investičnej výnimky, ktorá by jej umožnila míňať viac, ako zákon povoľuje. Konkrétne má ísť o päť až sedem miliárd eur, ktoré by boli použité na dobudovanie cestnej infraštruktúry a rekonštrukciu železníc. Tieto peniaze by sa podľa vládnej predstavy do nášho dlhu nezapočítavali.


Vláda chce týmto spôsobom vyriešiť problém dochádzajúcich eurofondov. „Momentálna situácia je taká, že financie zo štátneho rozpočtu, ako aj z fondov Európskej únie, sú už na toto programovacie obdobie vyčerpané. Ak chceme, aby sa ďalšie budovanie infraštruktúry posunulo, máme iba obmedzené možnosti a toto je jedna z nich,“ vysvetľuje splnomocnenec

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.