Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
16.09.2021, 00:00

Exportovali sme aj do Severnej Kórey. Dodnes nevieme čo

Ak by ste sa pýtali, koľko čoho vyvážame na daný trh a ktoré firmy tam obchodujú, tak vám to nikto nepovie. Pritom ide o informáciu, ktorú by mali kompetentní v exekutíve získať lusknutím prsta, tvrdí v rozhovore pre HN šéf Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek.

Exportovali sme aj do Severnej Kórey. Dodnes nevieme čo
Zdroj: HN Pavol Funtál

Len nedávno ste predstavili analýzu vývoja slovenského vývozu. O našej krajine sa dlhodobo hovorí ako o proexportnom hráčovi. Ako teda na tom naozaj sme?
Situácia v tejto oblasti síce vyzerá na prvý pohľad dobre, ale keď sa pozrieme pod povrch, tak skutočnosť je nelichotivá. V analýze Krehká realita slovenského exportu sme sa aj s kolegami z Ekonomickej univerzity v Bratislave pozreli na viaceré ukazovatele v tejto oblasti, ako sú výkonnosť, výška aktívneho salda, výdavky na vedu a výskum či komoditná alebo teritoriálna štruktúra nášho vývozu. Vo všetkých týchto oblastiach neplníme ciele a vývoj je skôr negatívny ako pozitívny.

Skresľuje celkovú situáciu silné zastúpenie automotive?
Určite áno, ale nielen to. Máme tu aj iné významné zahraničné investície. Ich prínos pre ekonomiku je určite dôležitý, problém však vidím v tom, že malý a stredný biznis je v ich tieni a nedostáva sa mu dostatočnej pozornosti a podpory. Aj preto je tu Rada slovenských exportérov. Treba brať do úvahy aj fakt, že pri zahraničných investíciách je nielen vlastnícka, ale aj manažérska kontrola zväčša v cudzích rukách, čiže máme na tieto podniky takmer nulový vplyv. Preto tomu nehovorím slovenský, ale skôr vývoz realizovaný zo Slovenska.

Je inými slovami skutočný export slovenských firiem na nízkej úrovni?
Rozhodne môže byť vyšší. Na mimoriadne nízkej úrovni je medzinárodná vizibilita slovenskej produkcie. Už je vôbec ťažké Slovensko s čímkoľvek stotožniť. Každý sa odvoláva len na automobilový priemysel. To, že je ESET slovenská firma, nevedia poriadne ani v Rakúsku.

V tejto oblasti je mimoriadne dôležitá komoditná štruktúra a pridaná hodnota. Ako na tom sme?
V oboch oblastiach máme čo robiť. Čo sa pridanej hodnoty týka, dovážame technológie a obrovský podiel importu je určený na reexport, preto je aj dovoz taký vysoký a aktívne saldo za posledné roky pred krízou postupne kleslo takmer o 70 percent. V rámci komoditnej štruktúry sú hlavné tovarové skupiny vozidlá a elektrické stroje a zariadenia. Dominujú nášmu vývozu viac ako 60 percentami. To v praxi znamená, že každá kríza v danom odvetví zatrasie aj slovenskou ekonomikou. Preto je potrebné diverzifikovať a znižovať toto riziko.

Výkonnosť nášho vývozu od roku 2018 klesá. Aký je dôvod?
Dôvody môžu byť rôzne. Aj také, ktoré objektívne neovplyvníme, napríkla

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.