Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.04.2017, 00:00

Tu pracujú „vesmírni“ inžinieri

Redaktorka HN strávila jeden deň v pätách zmenovému inžinierovi jadrovej elektrárne v Mochovciach.

Tu pracujú „vesmírni“ inžinieri
Zdroj: Peter Mayer

Hospodárske noviny prinášajú špeciálny seriál o tom, ako vyzerá práca na miestach, o ktorých pravidelne píšu.
Krízová situácia. Na ovládacom paneli naskočí červená kontrolka. Prichádza prvé hlásenie z radiačného systému. Oznamuje, že v jadrovom reaktore došlo k úniku chladiva. Ďalšia kontrolka. „Prasklo potrubie, hladina vody rýchlo klesá,“ hlási jeden z inžinierov. A skutočne. Číslo na displeji ukazuje, že z pôvodných siedmich metrov vody v kompenzátore objemu, čo je vlastne nádrž na vyrovnávanie tlaku v primárnom okruhu, nie je už ani polovica. Ide pritom o veľkú „dieru“: počas jedinej hodiny by z nej uniklo až sto ton vody, ktorá chladí reaktor s palivom.


Keď nabehnú havarijné systémy
Situácia naberá rýchly spád: voda naďalej klesá, kým, naopak, tlak v ochrannej železobetónovej obálke stúpa. Okrem požiarnych hlásičov húkajú ďalšie tri alarmy. Pre názornosť – predstavte si, že sa naraz prehlušujú policajná siréna, kostolné zvony a pípajúci termostat. Presne tak znie jadrová nehoda zvnútra elektrárne. Nachádzam sa na simulátore, ktorý je vernou kópiou blokovej dozorne tretieho a štvrtého reaktora Atómovej elektrárne v Mochovciach. Čiže tých, ktoré sa ešte stále dostavujú. Čo som práve zažila, bola ukážka toho, ako by reagovali systémy v prípade nehody, pri ktorej by hrozil únik radiácie. „Samozrejme, osádka by nesedela a nečakala, zisťovala by, čo sa deje a operátori sú povinní reaktor odstaviť sami, ak vyhodnotia, že ide o vážnu situáciu,“ ubezpečuje ma počas cvičenia Jozef Kluka, vedúci simulátorového výcviku v mochovskej elektrárni.


Po chvíli sa však situácia upokojí aj sama. Celá prevádzka sa totiž riadi pokročilým automatickým systémom kontroly a riadenia. Nabehnú havarijné systémy, ktoré chladiacu vodu – kľúčovú pre bezpečný chod jadrovej elektrárne – automaticky doplnia. Používa sa na to špeciálny roztok kyseliny boritej, uskladnený v nádržiach v suteréne elektrárne. Bór totiž pohlcuje neutróny, ktoré v reaktore spontánne vznikajú. „Vodou z nádrží sa zaplavuje reaktor, aby sa zabezpečilo dostatočné chladenie paliva,“ opisuje postup vedúci komunikácie jadrovej elektrárne Róbert Holý. Čistá voda sa na chladenie nepoužíva, keďže tá by neutróny, naopak, podnietila k ďalšiemu množeniu.


Samotné odstavenie reaktora pritom trvalo krátko: digitálne hodiny na stene ukazujú osem až trinásť sekúnd. Závisí to však od závažnosti udalosti: ak by bola diera v potrubí malá, odstavenie by mohlo trvať aj desať minút. Pri veľkej sú to iba sekundy. Avšak šanca, že by tu došlo k ťažkej havárii černobyľského typu, je podľa inžinierov minimálna. „Pravdepodobnosť výskytu takej havárie, pri ktorej by došlo k úniku rádioaktivity z dôvodu tavenia paliva v reaktore, je v našich podmienkach zhruba raz za milión rokov,“ hovorí Holý.


Na simulátore sa každoročne preškoľujú už skúsení inžinieri, ale aj zaúčajú noví operátori. Zopár nádejných regrútov je na ďalšom „trenažéri“ iba pár metrov od nás – pozerám sa na nich cez plexisklo. Dozvedám sa, že sú iba na prvom „stupienku“ štúdia, pričom od absolvovania kurzu ich delí ešte ďalších 22 skúšok. „Najprv vyberieme skupinu ľudí vhodnú na tieto pozície, tí následne prechádzajú psychotestami a napokon vyselektujeme zhruba jednu pätinu z nich,“ opisuje výberový proces Kluka. Pritom práca operátora patrí medzi tie finančne najlepšie hodnotené v rámci podniku. Nie je to síce fyzicky náročné zamestnanie, no psychicky aj dvakrát toľko. „Je potrebné, aby boli operátori stále pripravení, schopní odolať vysokému tlaku. Sú to proste tí top ľudia v elektrárni,“ dopĺňa.


Hviezdni inžinieri
Riadenie elektrárne má na pleciach šesť zmenových inžinierov, ktorí si medzi sebou rotujú služby. Po príchode do práce sa dohodnú s dispečerom na množstve elektriny, ktoré chcú počas dňa vyrobiť. Skontrolujú spojenie s ministerstvom vnútra, na porade si vypočujú bezpečnostné posolstvo týždňa a vydajú sa na pochôdzky po elektrárni, opisuje svoj bežný deň Milan Biely, služobne najmladší zo zmenových inžinierov. Práve jemu sme sa spolu s fotografom postavili na jeden deň „za chrbát“ a nechali sa previesť elektrárňou. „Asi by som to tak nemal hovoriť, no my sa tu v elektrárni akoby hráme na vesmírnych inžinierov – vytvárame nové prvky. Zo stabilných prvkov, ktoré sú všade okolo nás, vytvárame nestabilné,“ opisuje nadšene štiepnu reakciu a pohľadom pritom skúma model atómovej elektrárne, na ktorom nám vysvetľuje jej fungovanie.


Pri reakcii dochádza k rozpadu obohateného uránu 235 na viaceré nestabilné prvky, ako sú telúr či xenón. „Nie sú to č

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.