Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
29.04.2017, 00:00

Skutočne pijeme odpad? Pozrite sa, ako dopadol test 13 nápojov Fanta z rôznych kútov sveta

Môže sa odlišovať jedna konkrétna limonáda, v tomto prípade Fanta, v jednotlivých krajinách?

Skutočne pijeme odpad? Pozrite sa, ako dopadol test 13 nápojov Fanta z rôznych kútov sveta
Zdroj: Petr Topič, MAFRA

Vo svete dozrieva päťsto odrôd pomarančov, hoci ich v Európe poznáme sotva dvadsať. Aj pomarančová Fanta, ktorú kúpite na Slovensku, je len jednou z mnohých existujúcich variantov. Trinásť fliaš Fanty z rôznych kútov otestovala redakcia MF Dnes. Z týchto vzoriek sa zhodovali len limonády z Česka a Slovenska.

Ak chcete pripraviť poriadnu domácu oranžádu, predovšetkým treba vytlačiť dostatok pomarančov aj s dužinou, potom pridáte pár lyžíc cukru rozpusteného v horúcej vode a čerstvú sódu. Nič viac.

Keď sa podobná limonáda vyrába v továrni vo veľkom, ubudne šťavy z pomarančov, zato sa recept rozrastie o rôzne stabilizátory, konzervanty, farbivá či príchute.

Asi vás neprekvapí, že sa receptúry jednotlivých výrobcov značne líšia. Redakciu MF DNES však zaujímalo, či sa môže odlišovať aj jedna konkrétna limonáda, v tomto prípade Fanta, v jednotlivých krajinách.

Je tá slovenská či česká skutočne horšia? A nakoľko je jej zloženie rozdielne od tej americkej či nemeckej?

Na ceste cez Atlantik, polovicu Európy aj z automatu v redakcii

Aby bolo čo testovať, nechala si redakcia priviezť desať vzoriek z rôznych kútov Európy, jedna bol domáca, ďalšia z USA (ten do Česka prekonal vzdialenosť takmer 9-tisíc kilometrov) a z Egypta. Práve o egyptskej Fante sa na niektorých diskusných fórach konzumenti zmieňujú ako o mimoriadne chutnej.

Už keď sa fľaše schádzali v redakčnej chladničke, bolo zrejmé, že ani jedna vzorka nie je rovnaká. Fanta z Beneluxu či Talianska pripomínala odtieňom skôr citronádu, švajčiarska bola sýto žltá a egyptská vzorka bola až ohnivo oranžová.

Rovnako rôznorodé boli aj samotné fľaše, etikety a na nich vypísané zloženie a nutričné ​​hodnoty.

Len pre ilustráciu: v "pravej" americkej Fante nenájdete ani mililiter ovocné šťavy. Tá chýba aj v nápoji z rozpáleného Egypta, zato talianska či francúzska jej majú 12 percent.

Na Pyrenejskom polostrove sladí výrobca, spoločnosť Coca-Cola, limonádu cukrom, glukózovo-fruktózovým sirupom aj umelými sladidlami (podobne ako vo Francúzsku), pre český a slovenský trh volí fruktózovo-glukózový sirup a pre nemecký výhradne cukor.

Prečo sa zloženie tak veľmi líšia? "V niektorých krajinách južnej Európy je minimálny obsah šťavy z citrusov v nealkoholických nápojoch upravený legislatívou, ktorá podporuje pestovateľov citrusov, vo väčšine ostatných krajinách Európy je podiel ovocnej zložky nižší. V každej krajine sa rozhodujeme aj na základe chuťových preferencií spotrebiteľov, pretože niekde dávajú ľudia podľa prieskumov prednosť menej, džúsovej, a tým aj menej sladkej chuti," vysvetľuje prístup výrobcu Kateřina Švecová zo spoločnosti Coca-Cola.

Nakoľko sú teda vyhranené preferencie českých spotrebiteľov, zisťovala redakčná degustácie. Porotcovia dostali očíslované tégliky a v nich nápoje v celej škále žltých a oranžových odtieňov.

"Vyblednutá, podozrivo svetlá, skôr citronáda," glosoval porotca Fantu z Talianska, kde sa nepoužíva na dofarbovanie nápoja karotén.

"Umelá, odpudzujúca, príliš farebná," strhla porota pri hodnotení sýto oranžovú limonádu z Ameriky a Afriky, kde Coca-Cola používa na farbenie potravinársku žlť SY.

Posledné sú príliš sladké ...

Najexotickejšie vzorky nakoniec skončili v teste na posledných miestach. Ako prišla porotcom neprirodzená farba, nezaujala ich ani špecifická chuť bez kvapky ovocnej zložky.

A hlavne im limonády prišli príliš sladké, čo platí zvlášť pre egyptský nápoj, ktorý obsahuje v 100 ml najviac cukrov (14 g) a má aj najväčší energetickú hodnotu (234 kJ).

"To je dané zrejme tým, že arabské národy mávajú zníženú citlivosť ku sladkej chuti," komentovala priepastný rozdiel lekárka Václava Kunová zo Spoločnosti pre výživu.

Egyptskú vášeň pre supersladké potvrdil aj arabista Bronislav Ostřanský z Orientálneho ústavu Akadémie vied, ktorý v severnej Afrike niekoľko rokov žil: "V porovnaní s Európou sa tu sladí neporovnateľne viac, arabské zákusky, baklava, kanáfa - to všetko musí plávať v oleji a byť na náš vkus strašne presladené."

O niečo menej, ale napriek tomu stále zbytočne sladké boli pre stredoeurópske chuťové bunky aj vzorky z Talianska a Belgicka, ktoré v porovnaní s českým nápojom obsahujú o gram cukru na 100 ml viac.

... aj málo kyslé a veľmi sýtené

Lenže len cukor a šťava chuť dobrej limonády nerobia. Ako ukázal test, rozhodujú aj nepatrné detaily. Napríklad oranžáda z Portugalska obsahuje síce menej cukru a viac pomarančov, lenže stále nie je dosť kyslastá, ako sú naši konzumenti zvyknutí.

Fanta zo Švajčiarska sa pomerne podobá zloženiu limonády pre český a slovenský trh, ale je pravdepodobne viac sýtená. "Kvôli štipľavosti a bublinatosti sa stráca ďalšie chute," zhrnul preto v komentári svoj dojem jeden z porotcov.

Česká a slovenská Fanta nakoniec obsadila tretie miesto. O pár stotín ju predčili dva varianty sladené cukrom, čo je na chuti podľa všetkého poznať.

"Pollitrová fľaša podobnej limonády obsahuje okolo tisícky kilojoulov a vyše 50 gramov cukrov. Ak si ju dáte ako doping po dlhom cyklistickom výlete či dlhšom behu, je to v poriadku. Určite by ale nemala tvoriť bežnú súčasť pitného režimu," podotýka lektor spoločnosti STOB Martin Pávek, k čomu Václava Kunová dodáva: "Takáto vysoká záťaž cukrom predstavuje vyššie riziko obezity alebo cukrovky II. typu."

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.