Natlačených okolo skaly na niečo vyše šiestich štvorcových kilometroch sa tiesni 30-tisíc ľudí, ktorí si pevne stoja za svojím. Gibraltárčania už vyše 300 rokov rozhodne odmietajú snahy Madridu o pripojenie k Španielsku a sú hrdými občanmi Veľkej Británie. Teraz ich však brexit dostal do situácie, keď musia riešiť vážnu dilemu – cítia sa viac Britmi alebo Európanmi?
Brexit je zámienkou
Stiesnenosť. To je slovo, ktoré sa vybaví väčšine ľudí už po prekročení hranice zo Španielska. Cesta vedúca od colnice do mesta, ktorá je, mimochodom, jediným pevninským spojením Gibraltáru so svetom, totiž pretína letiskovú dráhu. Zvyšní návštevníci to pochopia najneskôr vtedy, keď sa dostanú do úzkych uličiek, ktoré sa prepletajú medzi nakopenými budovami. Na porovnanie – hustota osídlenia Slovenska je 111,1 obyvateľa na štvorcový kilometer. V prípade Gibraltáru dosahuje toto číslo 4 308.
Časy, keď sa Španieli vojensky pokúšali získať späť „Skalu“, ako sa Gibraltár prezýva, sú už preč. V súčasnosti sú ich metódy podstatne miernejšie, takpovediac robia naprieky. V roku 2013 eskalujúce napätie vyústilo do päťhodinových radov na hraniciach. A brexit sa stal ďalšou zámienkou Madridu, prečo by mal dostať Gibraltár pod svoju správu. Referendá o tom v rokoch 1967 a 2002 dopadli jednoznačne v neprospech Španielska. Že napätie stále nepoľavuje, sme pocítili krátko po príjazde. ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.