StoryEditor

Vladimír Baláž: Michalovce nikdy nebudú druhou Bratislavou, prečo by aj mali byť

04.06.2017, 00:00
Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV vysvetľuje, ako je možné, že Bratislava je bohatšia ako takmer všetky metropoly Európy.

Najnovší rebríček o bohatstve regiónov krajín Európskej únie zdvihol Bratislavčanom adrenalín. Podľa neho je totiž Bratislavský kraj bohatší ako Viedeň, Madrid, či Praha. Vlastne - ako takmer všetky metropoly Európy. Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV vysvetľuje, ako je čosi také možné. A prečo štatistiky napriek tomu neklamú.

Bratislavský kraj je podľa Eurostatu piaty najbohatší región Európy. Podľa vás to naozaj platí?
Štatisticky to nie je klamstvo, len to treba vedieť správne interpretovať.

Poďme na to teda úplne po lopate. Ako sa bohatstvo krajín vlastne vypočítava?
Najpoužívanejší ukazovateľ je HDP, teda hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa. Zoberiete si ekonomický výkon daného regiónu a rozdelíte ho na počet obyvateľov. HDP teda hovorí, koľko nových tovarov a služieb sa za rok vytvorilo. Koľko sme vyrobili áut, uskutočnili lekárskych výkonov, predali masla, cukru... Z tohto čísla sa potom vypočíta podiel na jedného obyvateľa. A na jeho základe sa naozaj môže zdať, že Bratislava je fantasticky bohatá, pretože viac ako 1,9-krát presahuje priemer Európskej únie.

Čo je zjavný nezmysel.
Samozrejme, veď sa stačí ísť pozrieť do Viedne a každý zistí, že je niekoľkonásobne bohatšia.

Kde teda nastala chyba?
Chyba nenastala nikde, len si treba dobre uvedomiť, ako sa hrubý domáci produkt počíta. Že doň vstupuje všetko, čo sa vyrobí vrátane ziskov a miezd. Slovensko sa však v tejto oblasti nachádza v trochu neštandardnej situácii. U nás totiž zisky – ktoré si berú podniky – tvoria viac ako polovicu HDP, kým mzdy – ktoré si berú ľudia – zasa menšiu časť.
Presne je to tak, že zisky tvorili v minulom roku 51 percent HDP, platy 39 percent a zvyšok bolu dane z produkcie. Všade inde je však tento pomer opačný, keďže ľudia majú – najmä v západnej Európe – vyššie platy. Z vytvorenej hodnoty sa teda viac dá ľuďom a menej podnikom.

To je vcelku paradox. Tým, že menej zarábame, vyznievame v štatistikách bohatšie.
Presne tak. Keď sa delí HDP na jedného obyvateľa, prepočítavajú sa zisky, ktoré u nás nezostávajú. Bohatstvo Bratislavy je teda spôsobené najmä tým, že sú tu prítomné vysokoproduktívne a zväčša zahraničné podniky ako automobilky, banky, telekomy a tak ďalej, kde je veľmi vysoká produktivita práce, čiže aj vysoká pridaná hodnota, ale jej veľká časť sa v podobe ziskov transferuje do zahraničia. Zostávajú tu v podstate len mzdy a tie sú síce podstatne vyššie ako v Michalovciach, ale zasa omnoho nižšie ako vo Viedni. Ak teda hovoríme, že B...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-04-18 09:48:29 - Feat.: - Title: Minimálna mzda u nás o tri roky takmer tisíc eur? Rásť budú aj príplatky (+ tabuľka) 02 - Modified: 2024-03-17 23:00:00 - Feat.: - Title: Učiteľom sa finančne prilepší, otázne je, či dostatočne. Ozývajú sa aj nespokojné hlasy 03 - Modified: 2024-03-14 16:10:20 - Feat.: - Title: Pozrite sa na výšku príplatkov, ktoré dostanú učitelia v jednotlivých mestách. Vyplácať sa budú už čoskoro 04 - Modified: 2024-04-16 06:00:00 - Feat.: - Title: Ženy sa boja požiadať o zvýšenie platu. Zarábajú pritom oveľa menej ako muži, proti nim idú aj roky strávené na materskej 05 - Modified: 2024-03-06 23:00:00 - Feat.: - Title: Minimálna mzda v Luxembursku je 2 500 eur. Tú slovenskú preskočia Česi aj Poliaci (+ tabuľka a porovnanie)
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
20. apríl 2024 15:12