Európska komisia (EK) vznáša závažné námietky proti druhej vetve plynovodu Severný prúd (Nord Stream 2) z Ruska do Nemecka naprieč Baltickým morom.
EK chce získať od krajín zúčastnených na projekte splnomocnenie, aby mohla s Ruskom rokovať o vlastnom právnom rámci preň. EK o tom informovala v piatok (9.6.).
Spoločnosť Nord Stream AG uviedla, že na harmonogram projektu nemá nijaký vplyv. Už sa realizuje.
Položenie druhej rúry plynovodu Nord Stream bude stáť 9,5 miliardy eur. Je už dohodnuté, že cez ňu má pretiecť prvý plyn odberateľom v západnej Európe v roku 2019.
Koncom apríla podpísalo päť európskych firiem dohodu o financovaní projektu. Medzi nimi je aj nemecký Wintershall. Avšak proti druhej vetve je vo východnej Európe silný odpor. Dôvodí sa, že sa ňou stanú členovia EÚ ešte viac závislí na ruskom plyne. Pobaltské krajiny a Poľsko sa cítia plynovodom ohrozené.
Projekt kritizuje aj EK. Neprispieva k cieľom Energetickej únie a môže dominantné postavenie jedného dodávateľa – ruského štátneho koncernu Gazprom ďalej výrazne posilniť. Nord Stream 2 by mohol ohroziť súčasné plynovodné trasy, ktoré vedú cez Ukrajinu.
Rokovania, o ktoré sa teraz usiluje EK s Moskvou, by mali zabezpečiť tri ciele – transparentnosť prevádzky, nediskriminačné tarify a dostatočný prístup pre tretích partnerov.
Hovorca komisie uviedol, že je potrebný vlastný právny rámec, lebo veľká časť trasy projektu bude ležať mimo územia EÚ a teda aj mimo práva EÚ.
Hovorca Nord Streamu odpovedal, že potrubie bude položené v súlade so súčasným národným, medzinárodným a európskym právom. Proces schvaľovania projektu ide podľa plánu. K právnemu vákuu nedôjde. Šesť ďalších plynovodov mimo EÚ podlieha rovnakému právnemu rámcu. „Špeciálny mandát pre jediné potrubie by bolo politicky motivovaným porušením práva“, dodal.