Francúzsko chce reformovať svoj prísne regulovaný trh práce, aby pomohlo tým, ktorí prácu nemajú. Pred francúzskym parlamentom to tento týždeň vyhlásil prezident Emmanuel Macron.
A to nie je malá úloha. Miera nezamestnanosti sa totiž pohybuje okolo desiatich percent a v porovnaní s priemerom Európskej únie sa znižuje pomalšie. Trvalo vysoká nezamestnanosť nie je jediným faktorom, kvôli ktorému je reforma trhu práce vládne prioritou.
Ilúzie mladých Francúzov
Tým ďalším faktorom je štrukturálna nezamestnanosť, nesúlad medzi dopytom na lokálnom či regionálnom trhu práce a zručnosťami pracovníkov, ktorí tam hľadajú zamestnanie. A táto štrukturálna nezamestnanosť je skôr dôsledkom dlhodobého charakteru ekonomiky než hospodárskeho cyklu, píše denník Financial Times.
Práca na plný úväzok je najmä pre mladých ľudí do značnej miery ilúziou. Bez práce je asi 22 percent Francúzov do 25 rokov, čo v porovnaní s Britániou predstavuje dvojnásobok a v porovnaní s Nemeckom dokonca trojnásobok. Vďaka školiacim programom zavedeným ešte za vlády Françoisa Hollanda je však poznať tento rok určité zlepšenie.
Súčasný prezident Macron sľúbil mieru nezamestnanosti do roku 2022 znížiť na sedem percent. Hoci to stále je vyššia hodnota než vo väčšine únijných ekonomík, pre Francúzsko je tento cieľ ambiciózny. Miera nezamestnanosti tam nebola pod siedmimi percentami už takmer 40 rokov. Podľa názoru Medzinárodného menového fondu (MMF) by mohla v priebehu piatich rokov klesnúť na 8,3 percenta.
Úľava pre podnikateľov
Macronova reforma chce riešiť práve štruktúru nezamestnanosti a podnikom dať väčšie rozhodovacie právomoci ohľadom pracovných podmienok, vrátane ľahšieho prijímania a prepúšťania zamestnancov. "Cieľom je liberalizovať a deregulovať trh práce," povedal prezident v parlamente.
Reforma by mala priniesť zjednodušenie a zlepšenie vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a pre podniky obmedziť prekážky uzatvárať pracovné dohody na dobu neurčitú.
Ďalšou brzdou je daňový systém a systém sociálneho zabezpečenia, ktorý má na atraktivitu trvalých úväzkov negatívny dopad, najmä čo sa týka mladých a nekvalifikovaných osôb. V kurze tak je práca na voľnej nohe, práca na čiastočný úväzok a na dobu určitú.
Koniec dočasným úväzkom
Za deväť rokov do prvého štvrťroka tohto roka sa počet pracujúcich na voľnej nohe zvýšil o 17 percent, čo bol najrýchlejší nárast v eurozóne. Prevažná väčšina zamestnaneckých pozícií je vo Francúzsku dočasná, vlani to bolo 86,4 percenta. V skupine mladých do 24 rokov je bez trvalého úväzku viac ako polovica, čo je o šesť percentuálnych bodov viac ako v roku 2008 a viac ako dvojnásobok v OECD.
Kým v niektorých krajinách je práca na čiastočný úväzok odrazovým mostíkom k plnému úväzku, pre Francúzsko to neplatí. Len 20 percent zamestnancov na kratší úväzok v roku 2008 dospelo po troch rokoch k plnému úväzku. Napríklad v Británii to bolo 50 percent.
Reformy môžu naraziť
Počet ľudí, ktorí pracujú na čiastočný úväzok, ale prednosť by dali úväzku plnému, je na vzostupe. Do tejto kategórie spadá asi 13 percent mladých do 25 rokov, o štyri percentuálne body viac ako v roku 2007. Pre porovnanie - v krajinách OECD je priemer päť percent a v Nemecku dve percentá.
Budú tie reformy fungovať? Ekonóm Jean-Philippe Pourcelot zo spoločnosti FocusEconomics je presvedčený, že sú "primerané a nevyhnutné na to, aby prilákali investície a posilnili v ekonomike rast pracovných miest". Iní ale tvrdia, že zásadný prínos mať nebudú, prezident Macrona bude každopádne pri presadzovaní reforiem čeliť politickým protestom.
"Nesmieme podľahnúť, máme povinnosť obhajovať zákonník práce," hovorí vodca krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon. Reformy podľa neho na trhu práce len zvýšia neistotu.