Rovnaké výrobky majú v piatich krajinách Európskej únie rôzny objem, vlastnosti i kvalitu, ukázal prieskum českého ministerstva poľnohospodárstva. Zatiaľ čo v Nemecku a Rakúsku majú vybrané potraviny z tvarohu a smotany vyšší obsah bielkovín a tukov, v Česku, na Slovensku a v Maďarsku je ich obsah chudobnejší a vážia až o 20 gramov menej.
Podobná situácia je aj pri pracích práškoch Persil. Ten spolu s ďalšími dvadsiatimi výrobkami testovalo české ministerstvo. „Rozdiely sú pomerne vysoké. Podľa množstva aktívnych látok možno povedať, že nemecký prášok perie zhruba o 20 percent lepšie ako český,“ tvrdí Jan Pivoňka z Chemicko-technologickej vysokej školy v Prahe.
Pivoňka bol koordinátorom prieskumu, ktorý si ministerstvo nechalo vypracovať, aby malo v rukách podklady pre prípadný tlak na európske inštitúcie kvôli dvojitej kvalite výrobkov. Okrem pracích práškov kontrolóri testovali aj mliečne a mäsové produkty a cukrovinky. Jednoznačne sa ukázalo, že tlak na zmenu má zmysel.
Až doteraz na rôznu kvalitu výrobkov poukazovali skôr jednotlivci. Propagátor gastronómie Roman Vaněk alebo sociálnodemokratická poslankyňa Olga Sehnalová. Vo svojich testoch doposiaľ poukazovali výlučne na potraviny.
Na paškál sa dostala napríklad salámová pizza Ristorante, ktorá v Česku obsahovala šesť percent mäsa, zatiaľ čo v Nemecku 12 percent. Alebo lančmít Tulip, ktorý sa v Nemecku skladá len z bravčového mäsa, zatiaľ čo v Česku je hlavnou zložkou kurací separát. Nie vždy je faktorom cena. V prípade lančmítu bol ten z Česka dvojnásobne drahší.
Spotrebitelia sú spokojní
Tentokrát sa kontrolóri na cenu nezameriavali. „Preskúmať cenu na trhoch objektívne je ťažké, pretože mnoho výrobkov je často v akcii,“ vysvetľuje Pivoňka. Preto sa jeho tím zameral aj na iný tovar.
Najprekvapivejším bol práve Persil. „Hovorilo sa, že naše pracie prášky perú inak ako v Nemecku. V prípade Persilu to teraz máme potvrdené,“ dodáva Pivoňka.
„Pre posúdenie účinnosti pracieho prášku je potrebné vziať do úvahy celé jeho zloženie,“ odmieta výsledok testu Zuzana Ozanová zo spoločnosti Henkel, ktorá prášok na český trh dodáva.
„Testované zloženia sú na podobnej úrovni kvality a účinnosti, čo dokazujú aj externé testy. Môžem ubezpečiť, že spotrebitelia sú s našimi práškami spokojní, o čom svedčí aj rastúci počet opakovaných nákupov na Slovensku a v Česku,“ dodáva Ozanová.
Výrobca podľa nej berie d úvahy aj spotrebiteľské návyky rôznych krajín. „Existujú regióny, kde spotrebitelia perú pri nižších teplotách, ako aj regióny, kde sa perie pri vyšších,“ spresňuje Ozanová z Henkelu.
„Je možné, že v niektorých krajinách sú spotrebitelia zvyknutí prací prášok používať vo vyššej dávke. Ale kľúčové je, že výrobok, ktorý si kúpite pod dojmom, že bude rovnaký ako v Nemecku tak aj u nás, rovnakým nie je,“ stojí si za svojim testom Pivoňka.
Rozdiel na prvý pohľad
Že ide o rozdielne výrobky bolo jasné už na prvý pohľad. „Výrobcovia do práškov pridávajú farebné častice, ktoré väčšinou nie sú aktívnou látkou. Sú tam pridávané len pre efekt, no aj tých je v nemeckých práškoch iné množstvo ako v Česku,“ uvádza autor prieskumu.
Cieľom ministerstva poľnohospodárstva v Česku je teraz pritlačiť európske inštitúcie k tomu, aby sa s praxou dvojitej kvality v únii skončilo. Je zjavné, že v najbližších rokoch k tomu však nedôjde.
Europoslankyňa Sehnalová ľutuje, že podobné dáta nemalo Česko k dispozícii skôr. „Konečne však môže ministerstvo poľnohospodárstva ako štátna inštitúcia prezentovať svoj vlastný prieskum, ktorý nie je spochybniteľný, podobne ako to urobilo Slovensko či Maďarsko,“ tvrdí Sehnalová. Tá sa problematikou dvojitej kvality zaoberá posledných šesť rokov. Aktuálny výsledok však prekvapil aj ju samotnú.