Nákup klasických ničím nekrytých kryptomien je nevypočítateľným hazardom. Plasticky to ukázal vlaňajšok. Po prekonaní rekordnej hranice, keď stál jeden bitcoin vyše 20 tisíc USD (16.347,88 eura), o pár mesiacov jeho kurz klesol na 7000 USD.
Silné výkyvy neoslabili chuť investorov nakupovať kryptomeny. V západnom svete záujem o ne rastie. Kupujú ich banky aj fondy. Čoraz ochotnejšie ich prijímajú aj obchodníci.
V moslimskom svete sa však bitcoin, ethereum a ďalšie virtuálne meny takej priazni netešia, napriek tomu, že islamské právo šaría obchodovanie s nimi nezakazuje.
Problematické z hľadiska islamu zostávajú len investície, ktoré sa neopierajú o skutočné aktíva. Zakázané sú preto klasické bankové produkty ako cenné papiere a sporiace účty, ktoré prinášajú zisk z úrokov.
Banky a investičné spoločnosti moslimom pripravujú také finančné produkty, ktoré nebudú v rozpore s právom šaría.
S východiskom zo situácie prichádza austrálska spoločnosť Perth Mint, ktorá spracúva najmä zlato, striebro a platinu. Záujem o kryptomeny je pre producentov drahých kovov nástrojom, ako znovu priviesť investorov k nákupu ich sortimentu.
Austrálska spoločnosť nie je so svojím nápadom sama. Na Blízkom východe už vzniklo niekoľko krytpomien krytých zlatom. Menu onegram uvádza do obehu jedna mladá katarská firma. Mena hellogold je krytá zlatom uloženým v Thajsku. Bude slúžiť na obchodné operácie v Malajzii. Z jej 250 miliónov obyvateľov je 80 percent moslimov.
Na rozdiel od bitcoinu je zlato relatívne stabilným platidlom. Vlani jedna unca stála od 1200 do 1350 USD. Zlato je pre investorov už veľmi dlhý čas bezpečným prístavom najmä v období hospodárskych, finančných a veľkých svetových politických kríz či veľkých vojnových konfliktov.
Venezuela sa tiež dostáva do hry s kryptomenami. Keďže tie sú odtrhnuté od reálnej ekonomiky, svoju kryptomenu petro hodlá kryť cenou svojich obrovských zásob ropy a zemného plynu.