Väčšina krajín eurozóny a Európska centrálna banka presviedčajú Portugalsko, aby požiadalo o finančnú pomoc zo záchranného fondu pre eurozónu. Napísal to dnes denník Financial Times Deutschland s odkazom na nemenované vládne zdroje.
Ďalší na rane
O Portugalsku sa na finančných trhoch v súvislosti so súčasnou dlhopisovou krízou hovorí ako o ďalšom adepte na pomoc z EFSF po Írsku. Tlak na poskytnutie pomoci Portugalsku je podľa denníka motivovaný snahou zabrániť tomu, aby podobnú žiadosť muselo podať susedné oveľa väčšie Španielsko.
V tom prípade by totiž podľa expertov už fond na záchranu zrejme nestačil. "Ak by Portugalsko využilo fond, bolo by to dobré pre Španielsko, pretože táto krajina je v Portugalsku finančne vysoko zaangažovaná, "povedal denníku zdroj z nemeckého ministerstva financií. Hovorca ministerstva však poprel, že by to byl názor Nemecka. "Vyvíjanie tlaku nie je mechanizmus, ktorý by ochranný val pre euro predpokladal," tvrdil hovorca.
Španielske banky totiž majú vo svojich portfóliách vysoký objem portugalských dlhopisov. Lisabon sa však žiadosti o pomoc doteraz bránil.
"Ten novinový článok je úplne nepravdivý, nie je ničím podložený," povedal hovorca portugalskej vlády. Portugalský premiér José Sócrates opakovane uvázda, že jeho krajina nerozmýšľa žiadať EÚ o podporu.
Zdroj zo španielskej vlády agentúre Reuters povedal, že Madrid na Portugalsko žiadny nátlak nevyvíja. "Španielsko od Portugalska iba chce, aby schválilo rozpočet a plnilo svoj program stability," uviedol zdroj. Premiér José Zapatero v rozhlasovej stanici RACI povedal, že investori, ktorí vsádzajú na trhoch proti Španielsku, zistia, ako sa mýlili. Zapatero zároveň "absolútne" vylúčil, že by jeho krajina potrebovala sanáciu.
Správy o nátlaku na Portugalsko odmietol aj hovorca Európskej komisie Amadeu Altafaj. "Neviem o žiadnych stretnutiach, v ktorých by mohol byť na Portugalsko vyvíjaný nátlak, aby prijalo pomoc, "povedal Altafaj. Portugalský minister financií Fernando Texeira dos Santos však naznačil, že tlak na Lisabon existuje. "Nechcem menovať tú či onú krajinu, tým menej Nemecko, "povedal minister listu Jornal de Noticias na otázku, či Berlín tlačí Lisabon na prijatie úveru. "Medzi našimi partnermi v Európskej únii sú však tí, ktorí si myslia, že najlepším spôsobom, ako zachovať stabilitu eurozóny, je tlačiť a nútiť tie krajiny, na ktoré sa sústredia pozornosť, aby sa prihlásili o pomoc, "povedal minister. Tlaku na pomoc vzdorovala do minulého víkendu aj írska vláda.
Kanadský minister financií Jim Flaherty, ktorý sa na rokovaniach o riešení dlhovej krízy okrajových krajín eurozóny aktívne podieľa, uviedol, že dlhová situáciá Portugalska a Španielska vyvoláva obavy. "Sú tu, samozrejme, obavy a s kolegami o tom na medzinárodnej úrovni hovoríme, "povedal. Dodal, že zatiaľ čo situácia Írska je v prvom rade dôsledkom problémov jeho bánk, Portugalsko má hlavne problémy so slabými verejnými financiami.
Euroval nemusí stačiť
Na vytvorenie záchranného a stabilizačného fondu, ktorý má riešiť problémy insolvenciou ohrozených krajín eurozóny, sa Európska únia dohodla v máji aj po mimoriadnej finančnej záchrane Grécka. Z celkovej sumy 750 miliárd eur na krajiny eurozóny pripadá 440 miliárd eur, 60 miliárd eur by zabezpečila Európska komisia, zvyšných 250 miliárd eur Medzinárodný menový fond.
Vo štvrtok sa objavili správy, podľa ktorých sa v EÚ začína hovoriť o tom, že by sa fond zvýšil, aby stačil aj pre Španielsko. Šéf nemeckej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Axel Weber ako prvý vysoký predstaviteľ eurozóny pripustil možnosť zvýšenia prostriedkov v eurovale. Ak požiada o pomoc aj Španielsko, bude podľa neho v najhoršom prípade potrebných dodatočných 145 miliárd eur.
Lisabon sa bráni
Týmito úvahami sa predstavitelia eurozóny snažia upokojiť trhy, ktoré špekulujú o tom, že ak o pomoc po Grécku a Írsku požiadajú aj Portugalsko a Španielsko, únia nebude mať na ich záchranu k dispozícii dosť peňazí. Podľa Webera všetky stabilizačné mechanizmy a garancie, vrátane nákupu dlhopisov Európskou centrálnou bankou, majú hodnotu 925 miliárd eur, pričom v najhoršom prípade bude potrebných 1,07 bilióna eur.
Výnosy španielskych desaťročných dlhopisov už stúpli nad päť percent a dnes ráno sa ich riziková prirážka k nemeckým dlhopisom dostala na nový rekord 2,66 percentuálneho bodu. Výnos tohto dlhopisu sa dostal na 5,25 percenta, najviac od roku 2002. "Trh sa už zameriava skôr na Španielsko ako Portugalsko. Väčšina ľudí sa domnieva, že pomoc Portugalsku je nevyhnutná,, "povedal analytik RIA Capital Markets Nick Stamenkovic. "Hľadajú ďalšiu obeť a pohyby španielskych dlhopisov sú známkou choroby, hoci sa domnievame, že obavy o Španielsko sú prehnané, "dodal.
Portugalsko odmietlo, že je pod tlakom, aby prijalo pomoc. Uviedol to denník Diário de Notícias s odvolaním sa na zdroj z kancelárie premiéra. Podľa zdroja sú takéto informácie "absolútne nepravdivé". Dodal, že Lisabon nemá v úmysle požiadať o pomoc z eurovalu.
Aj Španielsko poprelo, že sa snaží presvedčiť Portugalsko o prijatí finančnej pomoci, uviedol pre agentúru Reuters vládny zdroj. "Španielsko chce od Portugalska, aby schválilo rozpočet a plnilo program stability," povedal zdroj, ktorý nechcel byť menovaný.
Portugalský parlament má dnes schváliť rozpočet na budúci rok, v ktorom vláda predkladá tvrdé úsporné opatrenia, aby znížila vysoký rozpočtový deficit a zachránila krajinu pred platobnou neschopnosťou. Portugalsko kvôli chystanému rozpočtu ochromil v stredu generálny štrajk, ktorý bol podľa odborov najväčší v histórii. Rozpočet má znížiť deficit štátneho rozpočtu z tohtoročných 7,3 percenta hrubého domáceho produktu na 4,6 percenta HDP.