HSBC je predovšetkým korporátna banka. Ako sa z vášho hľadiska darí firmám?
Ak sa na to pozrieme cez HDP, tak sa im darí lepšie ako pred rokom. Väčšina firiem prežila krízu, zreštrukturalizovali sa, venujú sa najmä svojmu hlavnému biznisu a väčšina z nich sa má dnes rovnako alebo lepšie ako pred krízou. Na druhej strane dnes slovenskú ekonomiku ťahajú predovšetkým veľkí hráči, ktorí väčšinou iba montujú veci, čo nie je veľmi šťastné.
Investujú už firmy po kríze?
Väčšina spoločností, ktoré sú pre nás zaujímavé, sú veľké nadnárodné firmy. Rozhodnutie o investíciách sa v týchto podnikoch nerobí na úrovni slovenského manažmentu, ale niekde v ich regionálnej alebo svetovej centrále, takže to prioritné rozhodnutie o investíciách nie je ovplyvnené iba slovenským trhom. Ak sa ma pýtate na slovenské firmy a ich chuť dnes expandovať, tak musím povedať, že nevidím veľa firiem, ktoré by mali chuť stať sa významným celo- alebo aspoň stredoeurópskym hráčom.
Ekonomike by určite pomohlo, keby sme mali viac firiem, ktoré by boli ambiciózne a vedeli kumulovať kapitál.
Niektoré banky ustupujú z firemného bankovníctva s tým, že potenciál vidia predovšetkým v retaili. Aj vy ste spomenuli, že o veľkých peniazoch sa nerozhoduje u nás. Aká je budúcnosť slovenského korporátneho bankovníctva?
Banky pre firmy tu budú vždy. Otázne je, aká bude ich funkcia. V posledných dvoch, až troch rokoch sa výrazne rozmohlo požičiavanie si peňazí v rámci podnikovej skupiny, čo výrazne znižuje nároky na bankové zdroje. Bude nutné sa viac zamerať na domáce firmy a menšie podniky, a otázka, samozrejme, je, či tieto subjekty vygenerujú bankám dostatočné výnosy na to, aby tu mohlo fungovať toľko bánk ako dnes.
Aká je odpoveď?
Podľa mňa to dnes nevychádza všetkým. Respektíve, ak sa niečo v blízkej budúcnosti nezmení, tak to budú mať korporátne banky ťažké.
Aj vy?
Áno aj my. Sme rovnakou súčasťou trhu ako všetci ostatní. Treba zohľadniť to, že tento sektor je relatívne členitý a banky sa zvyknú špecializovať na určitý typ podnikov. Je možné, že niektorému mikrosektoru sa bude dariť lepšie a inému horšie. Veľmi to závisí od toho, ako sa bude vyvíjať ekonomika a akí investori prídu na Slovensko. Práve rozhodnutie o tom, na aký firemný sektor sa nadviazať, môže byť pre banky kľúčové.
Dokážu firemné banky loviť medzi veľkými klientmi? Nie je to tak, že o banke napríklad Volkswagenu sa rozhoduje v jej nemeckej centrále a na Slovensku sa už robí iba „bankárčina“?
My sme globálna banka a snažíme sa presne takto fungovať. Teda vytvoriť paralelnú štruktúru so všetkými našimi veľkými klientmi. Teda, ak má nejaká firma centrálu v Londýne, tak v Londýne je aj človek z našej banky, ktorý má na starosti riešiť s týmto klientom strategické veci. Ak je fabrika na Slovensku, tak tu je človek, ktorý sa stará o jej potreby. Takéhoto klienta je na lokálnej úrovni prakticky nemožné uloviť. No nefunguje to tak všade a veľmi to závisí od vnútornej štruktúry každej firmy. Niektoré podniky nechávajú kompetencie na lokálnych manažmentoch, a tu je potom veľký boj aj na lokálnej úrovni.
Čo sieťoví klienti najviac vyžadujú?
Vždy je to iné. Niektoré firmy chcú európsky cash pool, iné osobitný prístup v rôznych regiónoch a podobne. Pri nadnárodných firmách je to vždy o spájaní sa rôznych výhod do jedného celku s tým, že len málokedy je to úplne v rukách lokálneho manažéra. Našou hlavnou úlohou je, že ak už máme klienta, tak aby bol so službami banky maximálne spokojný. Trendom je, že čoraz viac spoločností sa riadi cez centralizované finančné oddelenia, kde sa sťahuje likvidita z rôznych podnikov v rámci Európy alebo aj sveta.
Ako sa bude vyvíjať korporátny biznis na Slovensku?
Existuje niekoľko faktorov, ktoré naznačujú, že by sa situácia mohla zlepšiť. Budem hovoriť prostredníctvom veľkých firiem, ktoré máme najlepšie zmapované. Podľa dnes dostupných informácií malo sto najväčších nefinančných spoločností na Slovensku v roku 2009 tržby približne v hodnote 44 miliárd eur, pri základnom imaní zhruba 26 miliárd a hrubé úvery dosahovali sumu približne 2,6 miliardy eur. Čo je veľmi málo. Pomer bankových zdrojov k vlastným zdrojom je desať percent. Aj keby boli reálne úvery raz také, tak by to stále bolo 20 percent, čo je tiež málo. Nefinančné spoločnosti na Slovensku dnes sedia na relatívne veľkej hotovosti, čo je z hľadiska výnosnosti vlastného kapitálu neefektívne. Ak by došlo k rozhodnutiu, že si investori vyplatia dividendy zo systému, vypadli by rádovo stovky miliónov eur a firmy by si začali znova požičiavať. A tu vidím hlavný potenciál pre korporátne banky v najbližšom období.
Tá kumulácia kapitálu sa zdá, ako keby sa firmy pripravovali na druhú vlnu krízy. Je to podľa vás tak?
Určite je tu istá miera opatrnosti. Na druhej strane väčšina veľkých slovenských firiem preplávala krízou bez existenčných problémov. Sú to strategické podniky a navyše veľmi dôležité pre ekonomiku, takže tu podľa mňa nie je dôvod na nejaký extra strach. To, že sa v niektorých firmách kumulujú dividendy, je podľa mňa skôr politika akcionárov a súvisí s konsolidovaním výsledkov skupiny.
HSBC má tradične silnú pozíciu v Číne. Je toto trh, kam by sa mali slovenské firmy tlačiť?
Čína je vo všeobecnosti veľmi komplikovaný trh. Na jednej strane je to krajina s neuveriteľnou dynamikou rastu, s relatívne slušnou infraštruktúrou a ohromným vnútorným trhom. Na druhej strane je extrémne ťažké sa na tomto trhu presadiť. Je to ďaleko, ekonomicky, aj politicky, takže podnikatelia by si mali tento krok poriadne rozmyslieť. Ale potenciál tam určite je.
Aký dosah bude mať na firmy vyostrenie dlhovej krízy?
Pôjde skôr o sprostredkovaný dosah cez zahraničné bankové domy, ktoré majú na Slovensku svoje dcéry. Mohlo by sa stať, že banky by si povedali, že dostali ťažký úder na globálnej úrovni a začali by škrtať niektoré projekty, alebo by sa stiahli z trhov, ktoré nepatria medzi ich kľúčové. A druhým faktorom by bol prepad dopytu po tovaroch, čo by náš firemný sektor tiež postihlo, ak by sa naštartovala ďalšia vlna krízy.
Šéf veľkej rakúskej bankovej skupiny nedávno veľmi ostro kritizoval tamojšiu vládu za postoj k norme Basel III. Bude táto legislatíva, ktorá má zvýšiť nároky na bankový kapitál, pre vás problém?
To je taký začarovaný kruh. Vždy keď sa urobia nejaké pravidlá, tak sa nájde niekto, kto ich nedodržiava. Z toho vznikne problém a reakcia je, že sprísnia tieto pravidlá, na čo doplatia tí, ktorí ich dodržiavajú a problém nespôsobili. A presne takto to bude s Basel III. Každý, kto ich bude zodpovedne dodržiavať, to bude mať komplikovanejšie ako dnes, podľa mňa sa zasa nájdu špekulanti, ktorí ich budú obchádzať.
Kto je Patrik Mozola
Patrik Mozola začal svoju kariéru v slovenskej pobočke Coopers&Lybrand v roku 1993. Po dvoch rokoch prestúpil do Citibank, kde pracoval až do roku 2006. Posledných päť rokov ako riaditeľ pre Corporate Finance. V rokoch 2006 a 2007 pôsobil na pozícii generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne Dôvera a od roku 2008 prešiel na pozíciu Riaditeľa pre korporátne bankovníctvo v slovenskej pobočke HSBC Bank. V roku 2010 bol povýšený na generálneho riaditeľa.
Dotazník
Pamätáte si, kedy ste si brali prvý úver a na čo ste ho použili?
Prvé peniaze som si požičal od kamaráta a kúpil som si za ne auto. Z prvého úveru som si riešil bývanie.
Požičiavate si peniaze aj dnes a je niečo, na čo by ste si nikdy úver nezobrali?
Stále mám hypotéku a nepožičal by som si na bežné výdavky. Úver totiž vnímam ako niečo, čo mi umožňuje skrátiť si čas šetrenia.
Ako si šetríte na dôchodok?
Priznám sa, že v tomto nie som veľmi organizovaný. Mám nejaké peniaze investované v nehnuteľnostiach. Ak by som mal sám seba charakterizovať, tak som konzervatívny investor.
Viete, koľko zaplatíte ročne banke na poplatkoch?
Nie.
Ktorú službu v banke najviac využívate?
Elektronické bankovníctvo a kreditnú kartu.
Ako si najlepšie oddýchnete od práce?
Pri športe.