"Vrátil som sa po jeden a pol ročnej pauze a čakal som, že tu bude silný ťah na bránu v snahe pohnúť veci dopredu," hovorí Fico so sklamaním. Podľa neho politici vôbec nevyužili potenciál politickej sily na presadzovanie nutných riešení. A to napriek tomu, že stretnutie sa z pôvodných dvoch hodín predĺžilo takmer na päť.
Cieľom neformálneho stretnutia bolo vzájomné oboznámenie sa s postojmi v rôznych oblastiach tak, aby sa na riadnom summite na konci júna mohli dohadovať konkrétne kroky v boji s dlhovou krízou a podpore ekonomického rastu. Podľa Fica by nemal byť problém schváliť navýšenie kapacity Európskej Investičnej banky. Krajiny by tak mali do banky spoločne vložiť desať miliárd eur. Tá by mala byť schopná s pomocou súkromného sektora podporiť investičné projekty aŽ za 160 miliárd eur. Prioritou bude posilniť infraštruktúru tak, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť starého kontinenta. Premiér nevidí problém ani v zavedení takzvaných projektových dlhopisov, ktoré budú slúžiť na obdobný účel.
Veľký problém však vidí v presadzovaní spoločných dlhopisov eurozóny, takzvaných eurobondov, ktoré by mali problémovým krajinám pomôcť so znižovaním zadĺženia. Nepriechodné sa zatiaľ javí aj priatie dane z finančných transakcií, proti ktorému už tradične vystúpila Británia.
Prekvapením bola premiéra nového francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. Pred summitom sa očakávalo, že bude silnou opozíciou nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a jej politike prísneho šetrenia. Žiadne "iskrenie" medzi Nemeckom a Francúzskom sa však podľa nášho premiéra neudialo. Robert Fico poznamenal, že je veľký rozdiel medzi tým čo Holland deklaroval v období volieb vo Francúzsku a tým ako vystupoval na summite. Na rozviazaní fiškálneho kompaktu, ktorý zaviedol prísne pravidlá pre štátne deficity a celkový dlh krajín už Paríž netrvá."Pakt rastu" síce hodlá presadiť, ale vo forme dodatku či prílohy k spomínaným sporiacim pravidlám.