Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
31.07.2012, 00:00

Keď nám jeden svet už nestačí

Pre strategické investovanie je dôležité sledovať rast populácie a ubúdanie zdrojov.

Jeho princíp je známy predovšetkým z oblasti financií (zložené úročenie), kde jeho prejavy označil Einstein za ôsmy div sveta. Stretneme sa však s ním vo všetkých oblastiach objektívnej reality, vrátane biosféry. Práve výskumom jeho prejavov v tejto sfére sa zaoberal emeritný profesor Dr. Albert Bartlett z coloradskej univerzity v Boulderi, ktorý sa vo svete preslávil najmä sériou vyše 1 300 prednášok, v ktorých sa snažil upriamiť pozornosť verejnosti na hrozby vyplývajúce z prejavov pôsobenia princípu exponenciálneho rastu pre ľudstvo.

Jeho pokusy boli síce realizované v oblasti mikrobiosféry, závery z nich sú však plne aplikovateľné aj na makroúrovni:
Baktérie (jednobunkové organizmy) – ako je známe – sa množia delením. Baktéria sa rozdelí a vzniknú z nej dve, z tých dvoch následne po rozdelení štyri, zo štyroch osem, z ôsmych šestnásť, atď. Predstavme si teraz, že máme k dispozícii baktérie, ktoré sa takto delia každú minútu. Predstavme si ďalej, že jednu takúto baktériu vložíme do prázdnej fľaše o jedenástej predpoludním a pozorovaním zistíme, že na poludnie, o dvanástej, je fľaša plná baktérií. Ide tu o obvyklý prejav trvalého rastu, pri ktorom je čas zdvojnásobenia sledovaných prvkov jedna minúta. Rád by som vám teraz položil tri otázky:

Otázka prvá: O koľkej bola fľaša plná do polovice? Verili by ste, že to bolo o 11.59 hod., teda jednu minútu pred dvanástou, keďže počet baktérií sa zdvojnásobuje každú minútu?
Otázka druhá: Keby ste boli priemernou baktériou vo fľaši, kedy by ste si prvý raz uvedomili, že čoskoro už nebude žiadny priestor potrebný na život? Pozrime sa na poslednú minútu vo fľaši: O 12.00 je fľaša plná, 1 minútu predtým je plná len do polovice, 2 minúty predtým len do jednej štvrtiny, 3 minúty predtým do jednej osminy, 4 minúty predtým len do jednej šestnástiny.

Otázka tretia: Päť minút pred dvanástou, keď je fľaša plná len do 3 % a 97 % tvorí prázdny priestor, ktorý je k dispozícii pre ďalší rozvoj, koľkí z vás by si uvedomili, že tu existuje nejaký problém?

Z tohto experimentu jednoznačne vyplýva, že doterajšie tempo rastu pozemskej populácie, ako aj spotreby prírodných zdrojov, je jednoducho dlhodobo neudržateľné. Svedčí o tom základná aritmetika a pre mysliaceho človeka je bezpredmetné hovoriť o ochrane životného prostredia (ktorej cieľom je dlhodobá udržateľnosť života) bez toho, aby súčasne zdôraznil samozrejmý fakt, že pre oboje je nevyhnutnou podmienkou obmedzenie rastu populácie. Toto konštatovanie stojí za zváženie, pretože – ako poznamenáva Dr. Bartlett – ak bude doterajšie 1,3-percentné ročné tempo rastu populácie zachované, potom „hustota obyvateľstva dosiahne hodnotu 1 človek/m2 súše iba za 780 rokov a hmotnosť obyvateľstva sa vyrovná hmotnosti zemegule za 2 400 rokov.“

Práve preto dochádza Dr. Bartlett ku konečnému záveru, že „najväčším nedostatkom ľudskej rasy je jej neschopnosť porozumieť prejavom exponenciálneho rastu.“ Na základe uvedeného sa človeku vnucuje otázka, či sú ľudia vôbec múdrejší než akési kvasinky.

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Obavy z budúcnosti
Priznám sa, mám z budúcnosti vážne obavy. Obávam sa ani nie tak o budúcnosť svoju či mojich detí, ale skôr o budúcnosť mojich prapravnukov. Mám strach z dosahov pôsobenia vážnych problémov, ktorým čelíme už dnes, ale ktoré zrejme začnú ľudia vo väčšom rozsahu vnímať až o niekoľko generácií. Je to pre ľudstvo nepotešiteľné konštatovanie, ale účinky neriešenia týchto problémov sa dnes prejavujú priam slimačím tempom. Keby sa prejavovali rýchlejšie (v porovnaní s dĺžkou ľudského života), asi by sme konali s väčšou razanciou.

Vlani, v roku 2011, nám médiá často pripomínali, že čoskoro dosiahne počet obyvateľov planéty 7 mld. Stalo sa, a to bez fanfár. Zdá sa, že ani globálne problémy s nedostatkom prírodných zdrojov nie sú pre médiá natoľko zaujímavé, ako skorší príchod prvého snehu. Tak či onak, myšlienka na pripodobnenie ľudí ku kvasinkám mi neschádza z mysle. Musím jednoducho priznať, že mnohí z nás nie sú o nič múdrejší než tie kvasinky – alebo sa tým, prinajmenšom, nenechajú nijako znepokojovať. Žiadna baktéria vo fľaši si do poslednej chvíle neuvedomovala, že o „púhu“ minútu nebude mať žiadny priestor pre život a – priznajme si – platí to aj o väčšine ľudí.

Pritom pohľad na graf rastu pozemskej populácie hovorí jasnou rečou. Ide tu jednoznačne o exponenciálny rast. Keď sa na Zemi objavil človek, disponoval – podobne ako baktérie – množstvom životného priestoru (a prírodných zdrojov), a to počas takého dlhého obdobia, že vôbec nebol schopný vnímať hrozbu ich nadchádzajúceho nedostatku. Na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia tu bola len jedna miliarda ľudských bytostí. Sila strojov, ktoré so sebou priniesla nadchádzajúca priemyselná revolúcia, umožnila produkciu lacných potravín, prístupných prakticky pre všetkých.
Hoci nám trvalo priam večnosť, kým sme to dotiahli na jednu miliardu, 2 mld. sme dosiahli už v r. 1922, 3 mld. v r. 1959, 4 mld. v r. 1974, 5 mld. v r. 1987, 6 mld. v r. 1999 a 7 mld. v r. 2011.

Všimli ste si, že nám trvá čoraz menej, kým nás pribudne 1 miliarda? Zvýšenie z 1 mld. na 2 mld. nám trvalo 118 rokov, kým zo 6 na 7 mld. nám zabralo iba 12 rokov.

Úspešný investor myslí strategicky
Nie je žiadnou náhodou, že graf rastu populácie sa dokonale zhoduje s grafom rastu hektárových výnosov kukurice. Schopnosť dopestovať viac obilnín z rovnakej výmery je, koniec koncov, hlavným faktorom populačnej explózie. Položme si teraz otázku, čo umožnilo taký enormný rast produkcie potravín. Bol to predovšetkým dostatok lacnej ropy a plynu, umelých hnojív, hybridných osív, mechanizačných prostriedkov, atď. Kľúčovým je tu výraz „lacnej“.

Ceny kukurice klesali v obrátenom pomere k rastu jej produkcie. Ale o koľko viac kukurice – alebo pšenice, ryže, žita či sóje – budeme naďalej schopní z rovnakej výmery vyprodukovať? A viac ornej pôdy jednoducho niet. O koľko viac ropy budeme schopní vyťažiť?

A dokážeme to dostatočne rýchlo?
Nenechajme sa zmýliť. Mnoho problémov, ktorým dnes čelíme, možno priamo pripísať na vrub prudkému rastu populácie: nedostatok vody, rozmáhajúce sa choroby v treťom svete, masová imigrácia, problémy so zdravotnou starostlivosťou. Nikto však otvorene nepovie, že je nevyhnutné obmedziť rast populácie. Namiesto toho sa z problémov pokúšame vykľučkovať za pomoci inovácií a uplatňovania nových technológií. A tieto riešenia skutočne vždy o niečo posunú naše súčasné limity, otázkou je len – dokedy.

Len si spomeňte: keď v roku 1959 potrebovali priemyselne vyspelé krajiny viac ropy, kam sa obrátili? Na Saudskú Arábiu, kde bol vtedy dostatok ľahkej ropy. A čo sú nútené učiniť dnes? Musia zahrievať podzemné zmrazené sedimenty bitúmenu za použitia pary a gravitačného vysúšania. Kým na Zemi boli len tri miliardy ľudí, tak sa niečo také robiť nemuselo. Počuli ste niekedy v roku 1987 o nedostatku vzácnych kovov? To preto, že tu bolo o 2 mld. menej ľudí, ktorí si myslia, že nevyžijú bez elektroniky, moderných motorov či batérií. Spomínate si na globálnu potravinovú krízu spred štyroch rokov, keď ich prudko rastúce ceny (zapríčinené rastom cien ropy) viedli ku všeobecnej panike a hromadeniu zásob v roku 2008? Brazília a India zakázali vtedy vývoz ryže. Masové nepokoje prepukli v mnohých krajinách od Burkiny Faso až po Somálsko. George W. Bush vtedy požiadal Kongres o schválenie medzinárodnej potravinovej pomoci vo výške 770 mil. dolárov.

Ale do októbra toho istého roku už boli mysle väčšiny ľudí v hospodársky rozvinutých krajinách zaujaté inými problémami. Bush sa namiesto požadovania potravinovej pomoci hladujúcim zaoberal presadzovaním 700-miliardovej záchrannej injekcie pre krachujúci finančný systém a Američania s obavami sledovali, ktoré časti sveta budú u nich už plne sa prejavujúcou krízou zasiahnuté. A kým v mysliach väčšiny ľudí dominujú obavy z ďalšej recesie, tí z nás, ktorí chápu úžasnú silu exponenciálneho rastu vedia, že skutočné problémy nás ešte len čakajú a že hospodárska recesia je v porovnaní s nimi len detská hračka.

Je zrejmé, že pre strategické investovanie je sledovanie rastu populácie a ubúdania prírodných zdrojov životne dôležité. Vývoj v tejto oblasti je významným indikátorom pre dlhodobú alokáciu kapitálu. Krátkodobé investície síce môžu prinášať zisky v akejkoľvek oblasti, ale investori s dlhodobou víziou vedia, že lacná energia, voda a orná pôda sú ich cieľovým investičným teritóriom. Ich dostupnosť je totiž otázkou prežitia.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.