Ministerstvo financií SR očakáva v tomto roku o 361 miliónov eur nižšie príjmy, ako predpokladá schválený štátny rozpočet. Napriek tomuto výpadku však šéf rezortu Peter Kažimír (Smer-SD) trvá na tom, že sa deficit verejných financií v tomto roku podarí udržať pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Rozpočtu majú pomôcť peniaze, ktoré štát získa od ľudí, ktorí opustili druhý dôchodkový pilier. "Prichádza na druhú rezervu, s ktorou sa počítalo, a to je druhý pilier," povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Kažimír.
Ešte stále podľa neho nie je jasné, koľko financií štát získa na odchode sporiteľov z druhého piliera. Predbežne však odhadol, že by mohlo ísť o sumu okolo 250 miliónov eur. "Napäto budeme očakávať presné čísla," avizoval.
Počet ľudí, ktorí vystúpili z druhého piliera, by podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža mal mierne prekročiť plánované čísla. Rezerva sa tvorila pre prípad, že by z neho vystúpilo menej ľudí. "Napriek tomu je tento krok iba dočasný, nakoľko odlev sporiteľov sa budúci rok nebude opakovať," dodal s tým, že vláda bude musieť potom prostriedky ušetriť inde.
Zostávajúci výpadok vo výške okolo 100 miliónov eur bude vykrytý z dvoch tretín prostredníctvom viazania výdavkov, ktoré už nebude plošné, ale selektívne. Výsledná podoba škrtov bude závisieť od rokovaní s jednotlivými ministerstvami, ktoré plánuje Kažimír čoskoro otvoriť. Zvyšná tretina bude pokrytá vyššími príjmami štátu. Tie sa však nemajú získať od občanov či podnikateľov, ale prostredníctvom dividend zo spoločností s podielom štátu.
Ako vypočítal Radovan Ďurana z Iness, reálna potreba dodatočných prostriedkov je zhruba 150 miliónov eur. "Vo výdavkoch verejnej správy je naďalej veľa plytvania a nízkej pridanej hodnoty pre daňových poplatníkov." Ukončenie plytvania v oblasti rodinnej politiky by mohlo priniesť ročne úspory až 270 miliónov eur.
Vláda by tiež podľa Petra Goliaša zo spoločnosti Ineko mohla znížiť verejné investície s otáznou pridanou hodnotou, akými sú napríklad investičné stimuly súkromným firmám či nákupy zložiťých IT produktov. "Priestor na zníženie existuje, keďže podľa Eurostatu tvorili verejné investície na Slovensku v roku 2011 2,29% HDP, zatiaľ čo v Nemecku len 1,65% HDP a v Rakúsku dokonca len 0,98% HDP".
Chybné údaje
Celkové daňové príjmy Slovenska boli vlani o 733 miliónov eur nižšie, než sa očakávalo. Prostredníctvom konsolidačného úsilia sa vláde podarilo zvýšiť príjmy o takmer 300 miliónov eur "Najvýznamnejšou časťou poklesu celkových príjmov bol nižší výber dane z pridanej hodnoty o 438 miliónov eur," povedal Kažimír.
Polovica z nižšieho výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) bola podľa neho spôsobená vlaňajším kolapsom informačného systému na Finančnej správe SR. Tá totiž nebola schopná vracať podnikateľom nadmerne zaplatenú daň. Keďže sa nadmerné odpočty vyplatené počas prvého štvrťroku 2012 mali odpočítať z príjmov štátu za rok 2011, čo sa nestalo, došlo ku "optickému" zvýšeniu príjmov v roku 2011 a ich zníženiu v roku 2012. "Ide približne o 180 miliónov eur," zdôraznil minister.
Podľa neho tak došlo k nadhodnoteniu výnosu z DPH v roku 2011 o 180 miliónov eur, pričom z nesprávnych čísel vychádzali aj prognózy na rok 2012. Súčasné údaje takisto ukázali, že nesprávny bol aj výpočet deficitu verejných financií za rok 2011. Ten mal pôvodne dosiahnuť 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a neskôr podľa upravených štatistík 4,9 % HDP. "A tak sa zo skvelého čísla 4,1 % dostávame až na 5,2 % za rok 2011," upozornil Kažimír.
Opozícia: Na vine sú opatrenia vlády
Podľa podpredsedov strán Ľudovej platformy Miloša Moravčíka (KDH), Ivana Štefanca (SDKÚ-DS) a Ivana Švejnu (Most-Híd) sa v súčasnosti napĺňajú varovania o tom, že štát zvýšením daní nevyberie plánované peniaze.
"Štát vyberie menej na dani z príjmov fyzických osôb kvôli tomu, že vláda ničí vysokými odvodmi živnostníkov a likviduje pracovné miesta kubánskym Zákonníkom práce," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii Moravčík. Zároveň vyberie podľa neho menej aj na dani z príjmov právnických osôb kvôli tomu, že vláda zvýšila dane právnickým osobám nad rámec okolitých krajín.
Podľa Švejnu je už teraz evidentné, že vláde sa situácia vymyká z rúk. "Tento výpadok nemôže ísť na vrub externých faktorov. Aj keď uznávame, že určité externé vplyvy sú, ale v prvom rade ide na úkor toho, že táto vláda zásadným spôsobom zmenila hospodársku politiku," vyhlásil Švejna. Vláda zmenila podľa neho napríklad systém rovnej dane či zvýšila odvody a neúmerným spôsobom zasiahla do Zákonníka práce.
Ešte horšia správa pre ľudí na Slovensku je podľa Švejnu tá, že opatrenia vlády platia len od januára tohto roka. "Najväčšie negatívne dopady ešte len prídu. Evidentne ani táto prognóza, ktorá už je teraz modifikovaná, im v budúcnosti nevyjde," avizoval. Na základe toho si je skoro istý, že Slovensko svoj záväzok voči EÚ dostať deficit pod 3 % nedosiahne.
|
Nižšie príjmy
Daňové a odvodové príjmy v rokoch 2013 až 2016 klesnú podľa aktuálnej predikcie Inštitútu finančnej politiky (IFP) o 0,5 % až 1,3 % HDP. Ako informoval jeho riaditeľ Martin Filko, najväčší podiel na tom má nepriaznivý makroekonomický vývoj. Celkový negatívny vplyv na príjmy štátu predstavuje 394 miliónov eur. Vďaka efektívnejšiemu výberu dani o 33 miliónov eur však bude v rozpočte chýbať menej, len 361 miliónov eur.
Snaha o získanie dodatočných príjmov štátneho rozpoču formou daňových zmien je podľa Jiřího Cihlářa z Next Finance neefektívna. "Vedie len k zhoršovaniu podmienok pre podnikanie firiem, čo je pre slovenskú ekonomiku kľúčové." Úspory by sa podľa neho mali hľadať na výdavkovej strane vo forme obmedzenia podpor odvetví, ako je kultúra či šport.
Podľa Filka môže v roku 2015 dôjsť k ďalšiemu zníženiu daňových príjmov, nakoľko sa podľa v súčasnosti platného zákona má znížiť sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) opäť na 19 % v prípade, že deficit verejných financií klesne pod 3 % HDP.