S odvolaním na niekoľko nemenovaných vládnych zdrojov to v dnešnom vydaní píše Financial Times Deutschland (FTD). Podľa denníka to bolo aj jednou z hlavných tém nedeľného stretnutia nemeckej kancelárky Anegly Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho v Berlíne.
Paríž sa k tomu však údajne stavia skepticky. "Prihovárame sa za to," potvrdil denníku jeden zo zdrojov informáciu, že Berlín sa usiluje o radikálne škrty gréckych dlhov.
Zatiaľ vraj nebol určený termín, kedy nemecký kabinet oznámi, že ďalej nepočíta s možnosťou záchrany Atén pred insolvenciou. Nemecko totiž musí počítať s odporom Európskej komisie a niektorých členov eurozóny, poznamenáva FTD.
Aké veľké oddlženie Grécka si nemecká vláda predstavuje, denník neuvádza. Podľa agentúry DPA sa v eurozóne diskutuje o škrtnutí až 60 percent dlhov Atén, čo by sa podľa ekonómov rovnalo bankrotu krajiny. Predchodca Merkelovej v kancelárskom kresle Gerhard Schröder v dnešnom vydaní FTD navrhuje zbaviť Grécko asi polovice dlhov, ale tak, aby nebol dlhodobo poškodený bankový sektor, ani nedošlo k reťazovej reakcii v ďalších európskych štátoch.
Škrty gréckych dlhov by podľa denníka viedli k veľkým odpisom v európskych bankách, čo by sa prvýkrát mohlo dotknúť nemeckých daňových poplatníkov.
Grécko doposiaľ podľa FTD obdržalo od eurozóny a Medzinárodného menového fondu pôžičky vo výške 65 miliárd eur. Z nich na nemeckú štátnu rozvojovú banku KfW pripadlo 13 miliárd eur. "Ak by sa časť odpísala, muselo by to byť kryté štátnym rozpočtom," píše ekonomický denník. Finančná pomoc Grécku je pritom u nemeckej verejnosti značne nepopulárna.
Banky v problémoch
V nedeľu sa stretla Merkelová so Sarkozym a po schôdzke bez ďalších podrobností oznámili, že sa dohodli na posilnení európskeho bankového sektora. Podrobný plán, ako stabilizovať eurozónu, chcú predstaviť do konca októbra.
Nemecká kancelárka sa v súčasnosti zasadzuje za čo najrýchlejšiu rekapitalizáciu európskych bánk, aby sa zabránilo ďalšiemu prehlbovaniu krízy v eurozóne.
Podľa zákulisných informácií sa teraz Berlín s Parížom nevedia zhodnúť na tom, akú v tom má mať úlohu záchranný fond menovej únie. Zatiaľ čo Nemecko údajne dáva prednosť tomu, aby bol Európsky fond finančnej stability (EFSF) použitý až ako posledná možnosť, Francúzi ho vraj chcú využiť na rekapitalizáciu svojich bánk, ktoré sú gréckou krízou ohrozené v eurozóne najviac.
Merkelová po prvýkrát pripustila možnosť riadenej insolvencie Grécka na konci septembra. Do nemeckých médií už predtým prenikli správy, že tamojšie ministerstvo financií preskúma možné dopady gréckeho bankrotu a vypracúva rôzne scenáre vývoja.
Trojka by mohla dokončiť inšpekciu
V Grécku v tejto chvíli finišuje misia tzv. trojky. Inšpektori Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky sa dopoludnia stretnú s gréckym ministrom financií Evangelosom Venizelosom, aby dokončili rokovania o uvoľnení ďalších peňazí zo sľúbenej pomoci.
Šéf misie by mal po ukončení návštevy zverejniť vyhlásenie. To sa očakáva buď ešte dnes alebo v utorok. Po dokončení misie inšpektori pripravia správu pre ministrov financií eurozóny a výkonnú radu MMF. Tí by na jej základe mali rozhodnúť o uvoľnení ďalších peňazí z úveru.