Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
30.01.2012, 00:00

Šéf NBS pre HN: Nová vláda musí začať razantne šetriť

Guvernér Národnej banky Slovenska a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Jozef Makúch pre HN.

Eurozóna sa nemôže rozpadnúť, lebo je to pre jej členov nevýhodné. Nová vláda na Slovensku by však mala urýchlene šetriť ešte v tomto roku, lebo stratíme dôveryhodnosť na trhoch. Tvrdí v rozhovore týždňa guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. 

Keď vláda pri svojich opatreniach dodrží fiškálnu konsolidáciu, budeme radi. Ak bude rýchlejšia, budeme spokojnejší, hovorí Makúch. Snímka: HN/Peter Mayer
Zdroj: HN/Peter Mayer


Môže sa ešte eurozóna vyhnúť recesii?
Určitá pravdepodobnosť, že eurozóna padne do recesie, tu existuje. Ako vo svojom decembrovom úvodnom stanovisku uviedol prezident ECB, Európska centrálna banka predpokladá vo svojej predikcii pre eurozónu na rok 2012 rast reálneho HDP v rozmedzí od -0,4 percenta do jedného percenta ročne. Tento vývoj však závisí minimálne od dvoch faktorov: v prvom rade je potrebné, aby národné vládne politiky smerovali k fiškálnej stabilite, a v druhom rade je dôležité si uvedomiť, že dôvera trhov je spojená s pokrokom vo vývoji návrhu nových európskych fiškálnych pravidiel.

ECB poskytla veľký objem krátkodobých úverov bankám. Avšak tieto peniaze sa nedarí „pretlačiť“ aj do reálnej ekonomiky.
Rozhodnutie ECB poskytnúť bankám 3-ročné zdroje zabezpečilo banky proti riziku ostať bez likvidity. Tieto peniaze neostávajú v úložkách, ale cirkulujú v ekonomike. Banky, ktoré si požičali peniaze z ECB, nie sú tie isté, ako tie, ktoré v ECB ukladajú. ECB je preto pripravená vo februári opäť poskytnúť 3-ročné zdroje na podporu transmisného mechanizmu (spôsob, akým sa ovplyvňuje aktivita v hospodárstve a ceny – pozn. HN).

Akú veľkú čiastku je schopná ECB opäť požičať bankám?
Európska centrálna banka pri neštandardných operáciách využíva princípy plného akceptovania dopytu pri fixnej úrokovej sadzbe.

Môže to stabilizovať situáciu medzi bankami dlhodobo?
Už z názvu operácií „neštandardné“ vyplýva, že nemôže ísť o dlhodobé riešenie. Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné uskutočniť kroky na politickej úrovni, ktoré budú viesť k obnoveniu dôvery na finančných trhoch a zabezpečia návrat k udržateľnému rastu ekonomík.

Nedôvera medzi bankami sa stupňuje. Vklady bánk v ECB sa blížia k 500 miliardám eur. K čomu to môže viesť?
Nedôvera spôsobuje bankám problémy pri stredno- a dlhodobom financovaní. Už v prvom štvrťroku tohto roka je pritom splatný pomerne významný objem zdrojov bankám v eurozóne. Zároveň rastie závislosť bánk od krátkodobejších zdrojov z ECB. Problémy s financovaním môžu banky nútiť k ďalšiemu obmedzeniu ponuky úverov, čo sa už v niektorých bankových sektoroch aj prejavilo. Prílišné obmedzenie úverovania môže mať následne negatívne dopady aj na vývoj reálnej ekonomiky.

Dá sa zvýšiť dôvera medzi bankami?
Návrat dôvery na medzibankovom trhu je veľmi dôležitým faktorom celkového riešenia finančnej krízy. Dôležitým krokom bolo sprísnenie požiadaviek na kapitálovú primeranosť bánk, čo by malo posilniť pozíciu bankového sektora, a najmä ich schopnosť zvládnuť negatívne scenáre. Vývoj na finančných trhoch však bude aj naďalej do veľkej miery závisieť od toho, ako sa podarí vyriešiť problém dlhovej krízy a obnoviť dôveru v bankovom sektore jednotlivých štátov eurozóny.

Hrozí v roku 2012 krach nejakej európskej banky, prípadne ďalšie štátne pomoci?
Dohľady v jednotlivých členských krajinách zintenzívnili monitoring bánk, a niektoré orgány prijímajú osobitné opatrenia súvisiace s aktuálnym a očakávaným vývojom. Bol odsúhlasený balík opatrení zameraný na rekapitalizáciu bánk a riešenie zdrojov financovania. Neviem o tom, že by existoval zoznam bánk, ktorým hrozí v roku 2012 bankrot. Na druhej strane existuje zoznam systémovo významných bánk, na ktoré sú kladené náročnejšie požiadavky, a preto je pravdepodobnosť ich bankrotu oveľa nižšia.

Nespoliehala sa eurozóna doteraz pri riešení dlhovej krízy až príliš na pomoc ECB?
Do akej miery sa vládni predstavitelia spoliehali na ECB, je ťažké odhadnúť a, samozrejme, z ich pohľadu, ak by sa našlo menej bolestivé a účinné riešenie, bolo by vítané. Pravdou však je, že také riešenie neexistuje a zodpovednosť nesú jednoznačne jednotlivé vlády. Konkrétne aktivity ECB závisia od aktuálneho zhodnotenia situácie, a nedá sa očakávať ich akékoľvek prejudikovanie.

Reagujú lídri eurozóny dostatočne rýchlo na vývoj?
Operatívnosť politických orgánov EÚ bola dlhodobo na nízkej úrovni. V období krízy bolo nutné prijímať opatrenia, organizovať summity v mesačnej frekvencii, čo by malo akcieschopnosť týchto orgánov posilniť. Dôležité je zabezpečiť realizáciu prijatých opatrení v reálnom čase.

Bude ECB pokračovať vo vykupovaní dlhopisov rizikových krajín eurozóny?
Nástroje poskytovania likvidity a spôsoby pridelenia pre refinančné operácie budú naďalej podporovať banky eurozóny, a tak aj financovanie reálnej ekonomiky. Významná potreba bánk z prvej trojročnej refinančnej operácie ukazuje, že neštandardné opatrenia ECB poskytujú podstatný príspevok k zlepšeniu financovania bánk, čím sú podporené finančné podmienky a dôvera. Trh ešte stále nefunguje, vidíme určité otvorenie trhov s nezabezpečenými cennými papiermi, sme však na začiatku tohto procesu a dúfame, že bude naďalej pokračovať.

Nepovažujete za riziko, že ECB berie od bánk dlhopisy problémových krajín ako záruku? Nehrozí, že všetky banky sa tak pomaly zbavia „toxických“ dlhopisov?
Riziko pri vlastníctve dlhopisov, ako aj iných cenných papierov, existuje vždy. Treba si však uvedomiť, že ECB nie je privátny podnikateľský subjekt, ale má osobitné postavenie v rámci finančného sektora. Nákupy dlhopisov v rámci programu nákupu dlhopisov nie sú ani automatické, a ani bez limitu. Pravidelne o stratégii v tejto oblasti rozhoduje Rada guvernérov ECB na základe posúdenia aktuálnej situácie z hľadiska potreby podporiť financovanie reálnej ekonomiky.

Čo treba urobiť, aby sa trhy upokojili a dlhová kríza sa prestala šíriť?
Vlády eurozóny musia znížiť neúmerné deficity a časom dosiahnuť štrukturálne vyrovnané alebo prebytkové rozpočty. Sklzy v konsolidácii musia rizikové krajiny urýchlene napraviť. Spolu s fiškálnou konsolidáciu Rada guvernérov ECB žiada urgentné zavedenie ambicióznych štrukturálnych reforiem. Fiškálna konsolidácia spolu so štrukturálnymi reformami by posilnili dôveru, vyhliadky rastu a tvorbu pracovných miest.

Ktoré reformy by malo urobiť Slovensko čím skôr?
Slovensko potrebuje riešiť dva základné problémy – dlhodobo vysokú nezamestnanosť a stabilizáciu vo fiškálnej oblasti najmä z pohľadu štrukturálneho deficitu verejných financií. Predpokladom uskutočnenia reforiem môže byť zmena štruktúry výdavkov štátneho rozpočtu.

Slovensko vlani malo už dvakrát ťažkosti predať dlhopisy s dlhšou splatnosťou. Budeme mať problém financovať štátny dlh?
Problémy Slovenska neboli priamou reakciou na stav alebo aktuálny vývoj slovenskej ekonomiky. Za pozitívny signál považujeme, že Slovensko úspešne predalo na európskom kapitálovom trhu nový 5-ročný štátny dlhopis za miliardu eur.

Slovensko zrejme nesplní cieľ znížiť deficit pod 3 percentá do roku 2013. Stratíme tým dôveryhodnosť na trhoch?
Dôležité bude, aby nová vláda konala rýchlo a efektívne, a v čo najskoršom možnom čase prijala nové konsolidačné opatrenia, ktoré by dokázali razantnejšie znížiť deficit už v tomto roku. Aby konsolidačné úsilie nebolo sústredené iba do roku 2013. Naplnenie tohto rozpočtového cieľa, zníženie deficitu verejných financií pod tri percentá HDP do roku 2013, musí byť jasnou prioritou. Neplnenie rozpočtových cieľov znamená znižovanie dôveryhodnosti každej krajiny, ktorá neplní fiškálne ciele a zhoršuje možnosti a podmienky umiestňovania dlhopisov na finančných trhoch.

Čo hrozí, ak politici nedostanú dlhovú krízu pod kontrolu?
Európska dlhová kríza by mohla ochromiť finančné trhy a ekonomiku, pokiaľ vlády nevyvinú efektívne kroky na obnovenie ekonomického rastu a zvýšenie zamestnanosti, a zároveň znížia ich rozpočtové deficity. Je potrebné zabezpečiť naplnenie dohôd z minulého roka na to, aby sa posilnil európsky záchranný fond, pričom úsilie vynaložené na podporu bankového systému by nemalo viesť k zníženiu objemu nových úverov.

Šéfka MMF vyzvala eurozónu, aby zvýšila objem trvalého eurovalu na bilión eur. Je to podľa vás potrebné?
Nepoznám dôvody požiadavky generálnej riaditeľky MMF pani Lagardeovej. Iba na základe publikovaných informácií o navýšení objemu prostriedkov nie je možné posúdiť, či náklady spojené s navýšením sú nevyhnutné.

Guvernér českej ČNB Singer sa vyjadril, že nie je iná možnosť, ako je odchod Grécka z eurozóny. Pomohlo by to?
Vyjadrenia predstaviteľov iných centrálnych bánk nezvyknem komentovať. Štáty eurozóny sú spolu preto, lebo sa takto dobrovoľne rozhodli, pričom museli splniť prísne prístupové kritériá. Eurozóna nemá pravidlá alebo nástroje, aby zabránila štátom riešiť svoje problémy samostatne a na vlastné riziko. Je prirodzené, že primárnu zodpovednosť za riadenie eurozóny majú štáty, ktoré euro zaviedli. Ak sa chcú do tohto procesu zapojiť aj ďalšie štáty, stačí splniť kritériá a zaviesť euro.

Má ECB analýzy dopadov odchodu nejakého člena eurozóny, prípadne rozdelenia eura?
Európska centrálna banka monitoruje situáciu v Európskej únii, analyzuje situáciu, a na základe toho pripravuje nástroje, ktoré je potrebné použiť, avšak nikdy nešpekuluje ani neprejudikuje.

Môže euro prežiť najbližších 5 rokov?
Na tému, či euro prežije, nebudem špekulovať. Súčasná kríza nie je krízou eura, ale neplatenia dlhov, čo je bez ohľadu na to, v akej mene je dlh denominovaný. Kríza teda nie je krízou prežitia eura, ale obnovenia dôvery.

Je cestou záchrany eura napríklad zmenšenie eurozóny?
K téme zmenšenia eurozóny môžem povedať, že eurozóna ako celok je globálnym hráčom, a význam individuálnych štátov bez eurozóny by bol oveľa menší. Rozpad eurozóny považujem za nereálnu možnosť aj vzhľadom na nevýhodnosť pre kľúčových členov eurozóny a radikálne oslabenie ich globálneho postavenia v tomto prípade.

Myslíte si, že nastane situácia, keď budú musieť viaceré krajiny eurozóny odpisovať svoje dlhy?
Oživovanie obchodovania to nepotvrdzuje a situácia, že by viaceré krajiny eurozóny odpisovali svoje dlhy, je dosť nepravdepodobná, lebo v niektorých štátoch, ktoré prijali opatrenia, vidieť, že tieto programy prinášajú efekty a krajiny sa pripravujú na opätovný vstup na finančné trhy.

Európa nemá problém s nedostatkom zdrojov, ale s nedostatkom dôvery. Kríza dôveryhodnosti zasahuje všetky oblasti, vrátane ratingu. Absolutizácia ratingu ako výlučného
kritéria na posudzovanie rizika je preto sporná. Rating je dôležitý, nemal by však byť jediným kritériom rozhodovania o investovaní.

 

Kto je Jozef Makúch
Vyštudoval Národohospodársku fakultu Vysokej škole ekonomickej v  Bratislave. V druhej polovici 70-tych rokov pracoval ako úverový inšpektor Štátnej banky československej. Neskôr pôsobil na Ekonomickej univerzite v Bratislave, od roku 1993 bol členom bankovej rady a rok na to aj vrchným riaditeľom výskumného úseku Národnej banky Slovenska. Do čela NBS nastúpil v januári 2010. Je členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, guvernérom v Medzinárodnom menovom fonde a alternátom guvernéra Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.