Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.06.2012, 00:00

Európsky superštát. Taký je sen Nemecka

Skupinu budúcnosti vytvorili šéfovia diplomacie desiatich štátov únie, avšak bez našej účasti.

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
Dve komory europarlamentu, priama voľba európskeho prezidenta aj premiéra či euro, od ktorého sa už nebude dať odísť. Taká je predstava Nemecka a ďalších deviatich krajín únie, ktoré chcú vybudovať európsky superštát.

Tzv. skupinu budúcnosti vytvorili ministri zahraničných vecí desiatich štátov únie, avšak bez účasti Slovenska. Za jej vznikom stojí šéf nemeckej diplomacie Guido Westerwelle, ktorému prekáža, že hlas Berlína nemá v únii takú silu, akú by si zaslúžil. „Malo by ísť o federáciu na spôsob Spojených štátov amerických,“ uvádza sa v dokumente, ktorý ministri tento týždeň odovzdali šéfom najdôležitejších európskych inštitúcií.

Slovensko podobné diskusie víta. „Akékoľvek zmeny a návrhy vrátane tých, ktoré by si vyžadovali zmenu základných zmlúv, však musia byť dôkladne prerokované v rámci celej EÚ. Treba brať do úvahy názor každého jej člena,“ uviedol pre HN hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel.

Najmocnejší politik
Medzi ministrami, ktorí od jari diskutujú o podobe nového superštátu, šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák nie je. Z krajín, ktoré do EÚ vstúpili spolu so Slovákmi v máji 2004, má v skupine zastúpenie iba Poľsko. Okrem neho a Nemecka je tam ešte Rakúsko, Luxembursko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Holandsko, Dánsko a Belgicko. „Návrh síce vychádza so súčasného politického systému únie, ale úplne ho prepracuje. Zo šéfa komisie sa má stať priamo volený premiér, ktorý si sám zostaví vlastný tím. Keďže cez neho pôjdu nové zákony a ich presadenie, v budúcnosti sa stane najmocnejším politikom Európy,“ píše dokument. Ten sa dostal na stôl predsedu Európskej komisie Josého Barrosa, šéfa Európskej rady Hermana Van Rompuya, predsedu euroskupiny Jeana-Clauda Junckera a šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho.

Rýchlejšie rozhodovanie
Cieľom tejto iniciatívy má byť urýchlenie rozhodovania vo veciach, v ktorých Európa často nevie dlhé mesiace nájsť spoločnú reč. Nedávne diskusie okolo fiškálneho paktu či nezhody v otázke riešenia aktuálnej dlhovej krízy totiž ukazujú, že únia urýchlene potrebuje lepší rozhodovací mechanizmus.

Experti sa však na tieto snahy pozerajú skepticky. „Tieto diskusie nadväzujú na sériu debát, ktoré odštartoval Westerwelle začiatkom roka. V súčasnej Európe však superštát na spôsob USA nemá šancu, je to niečo, čo sa nedá presadiť,“ vysvetlil pre HN český politológ Vít Dostál. Pripomenul, že ani k fiškálnej dohode, ktorá bola podstatne jednoduchšou témou než spomínaná federalizácia, nepristúpili všetky krajiny únie.

Myslieť si preto, že by sa k takejto forme únie pripojila Veľká Británia, by bolo dosť odvážne. „V každom prípade táto myšlienka zapadá do debát o postupnej inštitucionalizácii Európy, ktoré vidíme v posledných rokoch,“ dodáva Dostál.

Postoj Slovenska
Podobný názor má i naše ministerstvo. „Nie je výnimočné, že ministri zahraničia sa schádzajú aj v menších a neformálnych formátoch a diskutujú napríklad i o inštitucionálnych otázkach únie. Slovenský minister sa na debatách tohto typu takisto zúčastňuje. Preto aj výstupy takzvanej Westerwelleho skupiny ministrov považujeme za jeden z viacerých podnetov do širšej diskusie o smerovaní únie a jej možnom usporiadaní,“ pripomenul Gandel.

Pozícia Slovenska je podľa neho v tejto chvíli jasná – podporujeme posilnenú integráciu so silnými európskymi inštitúciami, ktoré sú zárukou vyváženosti záujmov.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.