"Tento scenár je problematický jednak pre všeobecnú úroveň zdanenia, ktorá neumožní silný rast a po druhé, pretože dohodnuté sociálne štandardy vedú k nákladnému sociálnemu štátu, ktorého výdavky budú najskôr rásť prinajmenšom tak rýchlo ako hospodárstvo," upozorňuje Radovan Ďurana z inštitútu INESS v správe o vývoji na Slovensku, ktorá je súčasťou hodnotenia fiškálnych a rozpočtových politík 20 európskych krajín Taxation in Europe za rok 2010 z dielne IREF (European Institute for Research on Economic and Fiscal Issues).
Tak ako v predošlých rokoch, ani v tomto roku podľa Ďuranu neukázali hodnotenia jednotlivých európskych politík výrazné zblíženie. Vyplýva to z rozdielnych situácií, v ktorých sa jednotlivé krajiny nachádzajú, keďže niektoré sú blízko vyrovnaným rozpočtom, pričom iné naopak potrebujú výraznú konsolidáciu. Tie pritom tvoria výraznú väčšinu. "Rozhodnutie vyrovnať rozpočet a obnoviť rast všetkými prostriedkami, bez zavedenia štrukturálnych zmien, je takmer všade sprevádzané rôznymi predvídateľnými politikami," približuje Ďurana.
Medzi najčastejšie tendencie patrí zníženie alebo ponechanie sadzby priamych dani, zvýšenie nepriamych daní, či zvýšenie hornej hranice sadzby dane z príjmov a zvýšenie medzinárodnej spolupráce medzi daňovými orgánmi. "Na Slovensku boli s výnimkou tretieho bodu uplatnené všetky postupy daňovej politiky priemernej európskej krajiny bojujúcej s konsolidáciou verejných financií," pripomína analytik.
Aj za pomoci hospodárskeho rastu by mali daňové príjmy vlády podľa Ďuranu tento rok medziročne vzrásť o 11 %. Z dlhšieho pohľadu však stojí pred vládou výzva. "Len prijatie štrukturálnych reforiem v tomto a nasledujúcich rokoch môže vytvoriť priestor na taký pokles výdavkov, aby bolo možné toto zvyšovanie sadzieb či ich základní zastaviť, prípadne zvrátiť," upozorňuje Ďurana.