Írsky minister dopravy Leo Varadkar tvrdí, že Íri zrejme budú potrebovať ďalšiu pomoc. Jeho slová sa snažil včera zmierniť minister zahraničných vecí. Povedal, že pravidlá pomoci stanovené medzinárodnými veriteľmi bude Írsko rešpektovať, no chceli by sa pokúsiť vyrokovať nižší úrok. Poobede zareagoval aj minister financií. Ten akúkoľvek ďalšiu žiadosť o pomoc vylúčil.
Špekulácie o pomoci
Poplašnú správu vypustil írsky minister dopravy Leo Varadkar. Povedal, že na budúci rok bude Írsko zrejme potrebovať ďalšiu pomoc. „Myslím si, že je veľmi nepravdepodobné, že budeme schopní vrátiť sa na finančné trhy na budúci rok. Asi to bude dlhšie, možno až v roku 2013,“ cituje ho denník Independent.
Ako dodal Varadkar, znamenalo by to druhé kolo pomoci od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Prvú pomoc dostali Íri v novembri, a to v objeme 85 miliárd eur s úrokom 5,8 percenta. A práve výška úroku sa zdá neprimeraná írskemu ministrovi zahraničných vecí. „Vláda bude rešpektovať podmienky dohody s medzinárodnými veriteľmi,“ povedal írsky minister zahraničných vecí Eamon Gilmore pre dublinskú rozhlasovú stanicu RTE Radio. „Výška úroku je však príliš vysoká. Hľadáme možnosti, ako by sa dala znížiť,“ konštatoval.
Zrejme súhlasia
„Íri majú aktuálne najvyššiu úrokovú sadzbu pri úveroch od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu,“ zhodnotil analytik spoločnosti Trim Broker Valér Demjan. Šancu, že si preto vybojujú nižší úrok, vidí celkom reálne. V marci totiž veritelia znížili úrok Grékom, a to z pôvodných 5,2 na 4,2 percenta.
„Precedens, ktorý sa vytvoril znížením úrokovej sadzby Grécku o 100 percentuálnych bodov, teda jedno percento, tak budú chcieť dosiahnuť vo svoj prospech aj Íri,“ predpokladá Demjan. Vzhľadom na prehlbujúce sa fiškálne problémy rizikových krajín eurozóny je podľa neho vysoká pravdepodobnosť, že veritelia budú súhlasiť.
Írsky minister financií Michael Noonan včera popoludní vylúčil možnosť druhej žiadosti o pôžičku a povedal, že krajina sa v roku 2012 vráti na finančné trhy. Či a za koľko budú chcieť investori Írom požičať je však podľa analytika spoločnosti X-Trade Brokers Kamila Borosa otázne. „Keby sa chcelo Grécko vrátiť na finančné trhy, tak by predávalo desaťročné dlhopisy za približne 16-percentný úrok, Írsko za zhruba 11-percentný. A teda, tak ako sa hovorí o druhom balíku pre Grécko, tak sa mu pravdepodobne nevyhne ani Írsko, ktoré by sa podľa pôvodných plánov malo vrátiť na finančné trhy už v budúcom roku,“ avizoval Boros a dodal, že neočakáva, že by sa dôvera v dlhopisy Grécka, Írska či Portugalska vrátila v najbližších rokoch. „Naopak, skôr sa obávam, že počet štátov, ktoré budú mať problém predať svoj dlh, bude narastať,“ upozornil. Mohli by tomu podľa neho pomôcť výrazné úsporné opatrenia, ktoré by posunuli deficity blízko nule. „Ako však ukazujú masové protesty proti úsporným opatreniam v Grécku a Španielsku, tak ich implementácia je takmer nemožná,“ zhodnotil.
Iní ako Gréci
Situácia v Grécku a Írsku je podľa Demjana diametrálne odlišná. „Íri sa dostali do problémov kvôli svojmu bankovému sektoru, za ktorý sa zaručili a prevzali jeho straty na svoj chrbát,“ vysvetlil s tým, že Íri na rozdiel od Grékov zatiaľ plnia podmienky dohodnuté v novembri, kedy pomoc dostali.
Hlavným rozdielom medzi oboma krajinami je podľa Borosa úroveň dlhu. Kým Grécko ho malo na konci minulého roka na úrovni 143 percent hrubého domáceho produktu, v Írsku dosiahol viac ako 96 percent.
„Navyše írske banky podľa odhadov čakajú ešte dodatočné injekcie vo výške 23 miliárd eur. Z dlhodobého hľadiska však ani toto nemusí byť konečné číslo,“ upozornil Boros. Podľa neho je však potrebné dodať, že Grécko tiež čaká banková kríza. „K tej dôjde v momente „tvrdej“ reštrukturalizácie gréckeho dlhu. Grécke banky majú grécke štátne dlhopisy za viac ako 50 miliárd eur a zaznamenajú preto obrovské straty a bez štátnej injekcie neprežijú. Otázkou však ostáva, z čoho Grécko svoje banky potom rekapitalizuje,“ uzavrel Boros.