Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.11.2012, 10:55

Z peňazí pre Grécko uvidíme len polovicu

Podľa analytikov sa najväčšia časť finančnej pomoci vráti z Írska a najmenej z Grécka.

Zadlženým krajinám v Európskej únii (EÚ) by mala byť poskytnutá pomoc, avšak podmienená štrukturálnymi reformami, obmedzením verejných výdavkov a privatizáciou. Vyplýva to z ankety medzi dvanástimi slovenskými ekonomickými analytikmi, ktorú uskutočnil inštitút INEKO v októbri a novembri tohto roka.     

"V záujme všetkých členov EÚ je predísť neriadenému bankrotu zadlžených krajín a zabezpečiť, aby mali udržateľné verejné financie a aby sa v budúcnosti nedostali do podobných problémov," konštatoval riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Pred poskytnutím každej ďalšej pomoci by však podľa neho verejnosť mala dostať zrozumiteľný odpočet plnenia zadaných podmienok.     

Mapa Grécka a euro

Z finančnej pomoci poskytnutej v rámci druhého balíka Grécku sa veriteľom podľa oslovených analytikov vráti iba polovica a z prvého balíka, na ktorom sa Slovensko nezúčastňuje, len tretina zdrojov. V prípade pomoci Írsku verí najviac respondentov, že veritelia dostanú späť 100 % vloženého kapitálu. Plnú návratnosť očakáva väčšina respondentov aj z prípadnej pomoci Španielsku a Slovinsku. Na druhej strane, z pomoci Portugalsku by sa mali podľa ekonómov vrátiť približne tri štvrtiny a z prípadnej pomoci Cypru len dve tretiny zdrojov. Analytici predpokladajú mierne vyššiu, priemerne 81-% návratnosť prostriedkov poskytnutých v rámci trvalého eurovalu, v porovnaní s priemerom 71 % pri dočasnom eurovale.     

Polovica ekonómov oslovených INEKO je za to, aby problémy zadlžených krajín eurozóny pomáhala riešiť celá EÚ, rovnako polovica súhlasí s dnešným stavom, kedy pomoc poskytuje len eurozóna. "Ak ide o stabilitu finančného sektora v Európe, tá nepozostáva iba z krajín eurozóny. Taktiež, ak má z EÚ v budúcnosti vzniknúť federácia, solidarita by mala byť naprieč všetkými jej členmi," myslí si Michal Lehuta z Trend Analysis.     

Anketa ukázala rozdielne odporúčania ekonómov na riešenie krízy a ich očakávania, aké riešenia budú v skutočnosti presadzovať európske inštitúcie. Štrukturálne reformy odporúča 33 % analytikov, obmedzenie verejných výdavkov 23 % a privatizáciu 14 %. V protiklade s odporúčaniami však očakávajú, že medzi skutočnými riešeniami bude mať vyššiu váhu najmä zvyšovanie daní a vytvorenie bankovej únie. Predpokladajú tiež, že sa do pomoci oveľa intenzívnejšie v porovnaní s ich odporúčaniami zapojí Európska centrálna banka (ECB), a to aj s rizikom vyššej inflácie.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.