SDKÚ-DS má pripravené ďalšie opatrenia na spomalenie zadlžovania. Okrem vyšších daní na alkohol, cigarety a nehnuteľnosti treba pokračovať v zoštíhľovaní verejnej správy.
Slovensko minulý týždeň na finančných trhoch nedokázalo predať dlhopisy za 100 miliónov eur, lebo o ne nebol záujem. Čo s tým chcete robiť?
Je to situácia, ktorá sa netýka len Slovenska. Súvisí to zrejme s vývojom v Európe, súvisí to s bankami, ktoré sú opatrnejšie a držia likviditu. Môžeme s tým robiť len to, že budeme ešte dôraznejšie presadzovať ozdravovanie verejných financií, aby sme zvýšili dôveryhodnosť, alebo ju aspoň neznížili v očiach investorov. Žiaľ, máme predčasné voľby a platíme daň za to, že SaS a opozícia vládu povalili.
Nezníži našu dôveryhodnosť to, že nedodržíme pôvodný plán deficitu na budúci rok?
Áno, budeme ju mať zníženú. Ale chceme to vykompenzovať štyrmi dôležitými vecami – dodržať zníženie deficitu v tomto roku, dosiahnuť deficit pod tri percentá v roku 2013, schváliť čo najsilnejší ústavný zákon o dlhovej brzde a v budúcom roku nemať vyšší deficit ako 4,6 percenta. Je to síce viac, ako sa plánovalo, ale predsa len menej ako tento rok.
Môžu nám ratingové agentúry kvôli tomu znížiť rating?
Nepredpokladám to.
Ktoré z vami navrhnutých úsporných opatrení majú šancu prejsť, ktoré máte dohodnuté?
Svoje mantinely som naznačil, hranica deficitu 4,6 percenta. Na to je potrebné nezrušiť povinné zdravotné odvody dobrovoľne nezamestnaných, napriek tomu, že na tom bola dohoda. Ak by sme neboli schopní dohodnúť sa, naopak, prechádzali by návrhy zvyšujúce deficit ako materská či platy lekárov, mám stále možnosť stiahnuť rozpočet a šli by sme podľa rozpočtového provizória. Signál by to síce nebol dobrý, ale horší by bol vyšší deficit.
Viete garantovať, že váš balík zhruba za 200 miliónov prejde?
Sú to moje návrhy. Takže ešte to neviem.
Z čoho konkrétne by ste vzali peniaze rezortom vnútra, obrany a životného prostredia, odkiaľ si sľubujete asi 120 miliónov?
Ide o sumu, ktorá bola rokovaniami dodatočne zvýšená oproti pôvodnému návrhu rozpočtu. Ale aj bez tejto sumy vieme podľa našej súčasnej prognózy dosiahnuť 4,6 percenta. Nie všetky opatrenia sú potrebné. No treba si uvedomiť, že vývoj bude skôr horší.
Ešte pred pár dňami ste chceli zmeny v rozpočte robiť až po voľbách. Názor ste zmenili kvôli zhoršujúcemu sa vývoju?
Situácia sa zhoršuje z hľadiska ekonomiky aj z hľadiska trhov.
Ak minister Uhliarik a minister Mihál nenájdu peniaze na zvýšenie materskej a platov lekárov vo svojom pôvodnom balíku na budúci rok, nebude ani jedno z toho?
Áno.
Vie o tom napríklad minister Uhliarik, ktorý aj pre HN povedal, že si pre lekárov vie predstaviť také zvýšenie, aké dosiahli v Česku, okolo 200 až 300 eur mesačne?
Neviem, z čoho vychádzal minister Uhliarik pri týchto návrhoch, sľuboch. Ja opakovane každý týždeň na vláde informujem o rozpočtových možnostiach. Okrem toho rezort zdravotníctva oproti tomu, čo sa dohodlo pri rozpočte, bude mať kvôli zrušeniu odvodovej reformy zhruba o 70 miliónov eur viac. Aj preto som súhlasil so zvýšením platov sestričiek. To sa dá vykryť.
Naozaj by ste si trúfli na štrajk a odchody lekárov pred voľbami?
Tieto veci nechcem riešiť cez médiá. Vy by ste si naozaj trúfli, aby sme si neboli schopní požičať na trhoch? Nemáme na výber z dobrej a zlej alternatívy, ale zo zlej a ešte horšej.
Rezortu zdravotníctva ste zároveň odkázali, že bude zrejme nutné zmeniť oddlženie nemocníc na pôžičku. Kedy by ju mali nemocnice vrátiť?
Netvrdím, že ich majú vracať teraz. Viem, v akom sú stave. Chceli sme to riešiť transformáciou, ktorá je nevyhnutným predpokladom na riešenie tohto zúfalého stavu. Ak by totiž bolo oddlženie spojené so systémovým opatrením, ktoré zastaví alebo zníži zadlžovanie, potom by bola reálna šanca, že to Brusel neposúdi ako nedovolenú štátnu pomoc. Ak ale oddlženie nebude súčasťou systémovej zmeny, je takmer stopercentne isté, že to bude posudzované ako nedovolená štátna pomoc. Vtedy to bude nevyhnutné preklasifikovať na návratnú výpomoc.
Hypoteticky, ak by transformácia nebola ani po voľbách, dokedy by to mali vrátiť?
Otázka tak nestojí, ešte sme to nepreklasifikovali. A všetci vieme, že tie dlhy budú musieť byť odpustené. Ak by však boli odpustené v rámci transformácie, tak do budúcna vytvárame možnosť, že sa dlhy nebudú opakovať a kumulovať. Bez transformácie máte istotu, že ste problém nevyriešili.
Má SDKÚ po voľbách pripravené zásadné opatrenia na konsolidáciu verejných financií?
Samozrejme. Určite budeme musieť siahnuť aj do daní. No nechceme rušiť rovnú daň, zvyšovať daň z príjmu ani DPH. Budeme hýbať daňami tak, aby sa nezvyšovalo celkové daňovo-odvodové zaťaženie. Priestor je v alkohole, v cigaretách, majetkových daniach, environmentálnych daniach. To však nebude stačiť. So zásadnými zmenami prídeme aj na výdavkovej strane, máme rezervy v daňových únikoch, verejný sektor má stále obrovskú prezamestnanosť, zbytočné úrady.
Bude sa prepúšťanie vo verejnej správe týkať tisícov ľudí?
Celkom určite. Preto je dôležité, aby sme vytvárali dobré prostredie pre súkromný sektor, aby si tam prepustení ľudia z verejného sektora našli prácu. Cez ešte lepší Zákonník práce, rovnú daň. Návrhy Smeru – veľké zadlžovanie, zhoršenie Zákonníka práce, zastavenie transformácie, predražené PPP projekty – sú preto pre Slovensko veľmi nebezpečné. Naše programy sú ako oheň a voda. Spolupráca s touto stranou je pre nás nepredstaviteľná.
Čoraz častejšie sa objavujú špekulácie, že eurozóna uvažuje o zmenách v zložení – o dvojrýchlostnej únii či elitnom klube. Malo a chcelo by v ňom byť aj Slovensko?
To je zásadná otázka a ja neviem dnes vylúčiť, že eurozóna sa naozaj nebude členiť. Životným záujmom Slovenska vtedy bude ostať v zúženej eurozóne. Nie sme izolovaný ostrov, nevieme súčasnú krízu riešiť bez eurozóny, euro je naša mena. V takejto situácii nás veľmi ohrozuje správanie sa SaS a Richarda Sulíka. Je veľmi nezodpovedné tvrdiť, že sa nebudeme podieľať na záchranných programoch, no členmi chceme ostať. Potom je enormné riziko, že veľké a vplyvné krajiny povedia, že takého partnera nechcú.
Stálo by Slovensku za to byť v zúženej eurozóne aj za cenu, že sa vzdáme časti suverenity v daniach či hospodárskej politike?
Nemáme problém s prísnejšími pravidlami a sankciami. Ak ich krajina nebude dodržiavať, tak jej budú zvonku nadiktované pravidlá, aby neprekračovala deficit – ale to presadzujeme aj my, zodpovedné vládnutie. Postoje Nemecka sú nám veľmi blízke.
A harmonizácia daní?
To je jediný rozdiel v pohľade našom a nemeckom. Podľa mňa to bol ústupok Nemecka Francúzsku. Som presvedčený, že sa to dá zmeniť, ja sa budem za to biť. No zároveň som si istý, že vypadnúť z tohto klubu by bolo veľmi zlé a malo by to veľmi zlé dôsledky pre ľudí.
Prežije euro?
Áno, verím, že áno. No nikto to nevie stopercentne. S istotou viem, že nebude fungovať tak ako doteraz.
Takže súhlasíte s tým, že pravdepodobnejší scenár je zmenšenie eurozóny, než jej zachovanie?
To som nepovedal.
Čo je teda pravdepodobnejšie?
Nerád by som špekuloval.
Prečo ste nešli do volieb za volebného lídra?
Je prirodzené, aby lídrom bol predseda. A SDKÚ má silného predsedu. Situácia pred dvomi rokmi bola iná, lebo predseda nebol lídrom.
Neškodí podľa vás strane, že lídrom je človek, ktorý v prieskumoch patrí k najneobľúbenejším?
Nikdy sme neboli strana postavená na jednom človeku. Vždy to bolo o tíme. Nie je to len o Mikulášovi Dzurindovi, ktorého plne rešpektujem. Napríklad Lucia Žitňanská je už aj z hľadiska biznisu pojem a garancia zmien. Na rozdiel od Smeru, ktorý stojí za Štefanom Harabínom. A Dzurinda bol predsedom dvoch vlád, ktoré dostali Slovensko z pozície čiernej diery do pozície reformného lídra.
S kým chce SDKÚ vládnuť, ak nie so Smerom ani s SaS?
O Smere som už hovoril. Čo sa týka SaS, neviem si predstaviť spoluprácu bez zmeny ich postoja. Ako to však po voľbách bude, nikto nevie.
Podľa posledných prieskumov je možné, že lídrom pravice nakoniec bude SaS. Vyvodíte potom vo vedení strany zodpovednosť?
Predbiehate. Prieskumy a voľby sú dve odlišné veci. Ja viem, čo mám robiť teraz, aby sa to nestalo.
Za akých podmienok by ste išli so Smerom?
Stále počúvam šumy o tom, že chceme ísť. Ale ešte raz, v generálnej línii máme jasne napísané, že nepôjdeme so Smerom. Kvôli ich predstavám v ekonomike, kvôli ich hodnotám, kvôli tomu, ako vládli. Neviem si to predstaviť.
Viete si predstaviť opozičnú zmluvu či už s SaS alebo so Smerom?
Povedal som k tomu už všetko.
V posledných dňoch sa objavila ďalšia kauza súvisiaca s SDKÚ. Týka sa Štátnych hmotných rezerv a predaja platiny či cukru. Nepoškodzuje to stranu? A zvládate podľa vás komunikáciu k tejto téme?
Mám osobnú skúsenosť s takzvanou kauzou a jej zobrazením v médiách v prípade Daňového riaditeľstva. Žiadna kauza neexistovala. Neposudzujem problémy podľa toho, čo si o nich prečítam v médiách.
Čo sa týka platinových sitiek. Pokiaľ viem, prebehla elektronická aukcia, prihlásili sa viacerí záujemcovia, sú pochybnosti o jej priebehu. Preto podala predsedníčka úradu demisiu, vec sa prešetruje, počkám si na výsledok.
Kto je Ivan Mikloš
Ivan Mikloš sa začal zapájať do politiky už v roku 1990. Radil podpredsedovi vlády pre ekonomickú reformu. O rok neskôr šéfoval ministerstvu privatizácie. V druhej Dzurindovej vláde vystriedal na ministerstve financií Brigitu Schmögnerovú. Práve v tomto období bol aktérom najzásadnejších zmien – daňovej a dôchodkovej reformy. V čase, keď sa SDKÚ-DS presunula do opozičných poslaneckých lavíc, patril k najhlasnejším kritikom politiky kabinetu Roberta Fica. Po júnových voľbách sa vrátil na ministerstvo financií.