Druhý januárový týždeň priniesol na trhy obrovskú volatilitu. Videli sme aktivitu centrálnych bánk, makroekonomické zverejnenia po celom svete, ale aj politické činy a skutky. V USA pozitívne odštartovala výsledková sezóna a firmy zverejňujú priaznivé výsledky. V Eurozóne sa nič nové nedeje a stále vidíme zhoršovanie ekonomických údajov. Ku klasikom ako je Grécko, Taliansko, alebo Španielsko sa pridáva už aj Nemecko. Celkom výrazne spomalenie podnikových objednávok v Nemecku, spolu s poklesom nemeckej obchodnej bilancie začína vyvolávať otázniky nad hlavami nemeckých exportérov. Sklamala aj Austrália. Obchodná bilancia vyšla s deficitom 2.64 miliardy AUD a maloobchodné tržby poklesli o 0.1 percenta na mesačnej báze. V USA sme videli katastrofálny prepad obchodnej bilancie, z deficitu 42.1 miliardy USD na deficit 48.7 miliárd USD. Bankové domy okamžite revidovali odhady pre Q4 HDP v USA a dostali sme sa na konsenzus niekde v okolí 1.1 percenta. HDP za tretí kvartál bolo 3.1 percenta. Skok na 1.1 tak bude pre Obamovu administratívu veľmi nepríjemný. Jediný, kto potešil, boli Číňania. Týždeň plný obchodných bilancií zakončili tou svojou, a tá zvýšila prebytok na 31.6 miliardy yuanov verzus 19.6 miliardy pri predchádzajúcom výsledku. Vidíme tak silnú divergenciu medzi USA a Čínou. Čínski exportéri pravdepodobne predávajú svoj tovar v USA, čo sa tým americkým v opačnom smere nedarí. Politické hry ohľadom výmenného kurzu USDCNY na seba určite nenechajú dlho čakať, ak sa bude daná divergencia prehlbovať.
Algoritmy strojov a oči investorov sa ale už od začiatku týždňa sústredili na Maria Draghiho. Konsenzy analytikov nenaznačovali zmenu sadzieb a tak sa aj stalo. Hlavná repo sadzba ostala na 0.75 percenta, marginálna sadzba na 1.5 percenta a depozitná sadzba na nule. Následne na klasickej konferencii zaujalo pár vyhlásení od hlavy ECB: Inflácia poklesne v roku 2013 pod 2 percentá (negatívne pre euro), znížený výhľad pre ekonomický rast v Eurozóne (negatívne pre euro) a jeho slová o tom, že rozhodnutie ponechať sadzby bolo unanimous, teda jednohlasné. Na tento fakt vystrelilo Euro hore voči všetkým svetovým menám. Voči zelenej bankovke si pripísalo až dve percentá a voči jenu viac ako dve percentá, čo sú vskutku nevídané pohyby. Ťažko povedať, prečo bola reakcia tak extrémna, obzvlášť keď konsenzy smerovali k ponechaniu sadzieb a na februárovom zasadnutí môžu dať centrálni bankári sadzby jednohlasne dole. Obrovský rast EURUSD tak bol znova driverom aj pre americké akcie. Index SP500 vytvoril nové 5 ročné maximá. Euro poslalo nahor aj komodity, zlato vzrástlo o takmer dve percentá, no už v piatok svoje zisky odovzdalo.
Zaujímavosťou je nákupné odporúčanie na kráľovský menový pár od Goldman Sachs s cieľom na 1.3700. Uvidíme, či bude mať investičný gigant pravdu, alebo sa znova vydáme smerom opačným. Mario Draghi tak, zdá sa, stále chce podporovať euro. Aj napriek klesajúcemu trendu v nemeckom exporte a slabnúcim ekonomikám stále nechce znížiť sadzby a ešte aj slovne podporuje spoločnú menu. Možno pri úrovni 1.40, keď bude aj Nemecko na kolenách sa konečne dočkáme. Draghi by už tak mal začať robiť to, čo každý centrálny bankár robí najradšej – devalvuje svoju menu. Na obrazovkách stále dominoval aj japonský jen. Ten každým dňom vytváral nové minimá voči hlavným menám. K doláru sa obchodoval za 89 jenov, takmer 120 jenov sme videli za euro a sterling sa predával za 144 jenov. Nový premiér Shinzo Abe ako svoj prvý krok predstavil plán stimulov v objeme 10.3 bilióna jenov (116 miliárd dolárov) na podporu tvorby pracovných miest v ekonomike. Stimuly by mali vytvoriť až 600 000 pracovných miest a naštartovať rast ekonomiky o 2 percentá. Zdá sa tak, že politici sú nepoučiteľní a budú dovtedy stimulovať, dokým im to celé nespadne na hlavu. Abe zároveň požaduje, aby Bank of Japan zvýšila svoj inflačný cieľ z 1 percenta na 2 percentá. Tým by chcel ešte viac oslabiť jen. Skutočný efekt však bude rast výnosov na japonských dlhopisoch, ktoré len predražia refinancovanie japonského dlhu a tým zvýšia celkový dlh krajiny. Od začiatku decembra výnosy na desať ročných dlhopisoch vzrástli o viac ako 20 percent z úrovne 0.7 na 0.85. Japonsko je známe svojimi veľkými úsporami a investíciami do vládneho dlhu a práve vyššia inflácia môže naštartovať reverzný pohyb kapitálu z dlhopisov do iných aktív. Politici si tak znova neuvedomujú, že svojimi činmi situáciu skôr zhoršia, než by ju zlepšili.
Z korporátnych akcií sme si všimli nemeckého výrobcu stavebných materiálov Salzitter. Investičná banka Credit Suisse mu znížila rating na neutral z outperform. Odôvodnila to slabým výhľadom stavebného sektora v Eurozóne. Akcie stratili 7 percent. Druhá firma bola francúzska banka Societe Generale. Spoločnosť vzrástla o 12 percent po správach, že francúzske banky predbehli tie britské v objemoch investícii do peňažného trhu od amerických fondov. Rovnako tomu pomohlo aj oddialenie pravidiel Basel III, ktoré nebudú zavádzané jednorázovo, ale postupne.
Ekonomický kalendár ponúka tieto údaje: priemyselný výroba v Eurozóne, PPI, CPI a RPI z Veľkej Británie, nezamestnanosť v Austrálii, béžová kniha Fedu, maloobchodné tržby v USA, priemyselná produkcia v USA a Philly Fed.
Peter Bukov, analytik Capital Markets