Portugalsko (na snímke premiér Pedro Passos Coelho) bude okrem priznaného záchranného úveru 78 miliárd eur zrejme potrebovať ďalších 20 až 25 miliárd eur. Povedal to bývalý vysoký predstaviteľ portugalskej vlády Carlos Pina, ktorý záchranný úver tento rok na jar dohováral.
Peniaze sú vraj nutné na podporu kľúčových štátnych firiem, ktoré nemajú prístup na trh. "Je tu riziko, že tých 78 miliárd eur nebude stačiť," povedal na tlačovej konferencii Pina. "Chýbajúca suma sa môže pohybovať od 20 do 25 miliárd eur," dodal.
"Zdá sa, že Merkelovej tvrdenia o tom, že Grécko je výnimočný prípad, nie sú správne a už čoskoro uvidíme, že celá južná Európa je výnimočná," tvrdí analytik TRIM Broker Ronald Ižip.
Podľa Kamila Borosa zo spoločnosti X-Trade Brokers je možné, že pre dlhovú krízu budú krajiny bez prístupu na kapitálové trhy potrebovať externú pomoc práve pre zabezpečenie financovania týchto podnikov.
V predchádzajúcej socialistickej vláde bol Pina ministrom financií. Kabinet však v marci musel odstúpiť, pretože náklady na financovanie dlhu vzrástli tak vysoko, že Portugalsko muselo požiadať o zahraničnú pomoc. Tú mu poskytla Európska únia a Medzinárodný menový fond. Pina vysvetlil, že keď sa v apríli dohovárala výška záchranného úveru, nebrali sa do úvahy potreby kľúčových štátnych firiem. Vzhľadom k tomu, že Lisabon čerpal finančnú pomoc, k úverom na trhu sa ťažko dostávajú tiež štátne firmy.
Niektorí ekonómovia už predtým upozorňovali, že Portugalsko bude možno potrebovať viac peňazí práve kvôli dlhom v štátnych firmách. Pre tých bude asi čím ďalej ťažšie refinancovať splatné záväzky v situácii, kedy sa kríza šíri do väčších krajín eurozóny, ako sú Taliansko a Španielsko. Pina povedal, že keď sa na jar dojednával záchranný úver, očakávalo sa, že štátne firmy budú mať prístup k trhovým úverom. "Ak to tak však nie je, potom to mení situáciu," povedal.
Krajinám ako Portugalsko, Írsko a Grécko vie podľa Vladimíra Gešperíka zo spoločnosti Capital Markets dočasný euroval pomôcť, pretože potreby krajín sú k jeho veľkosti primerané. "Bohužiaľ, celá eurozóna je rukojemníkom Nemecka, ktoré pre svoje ciele zatiaľ nechce situáciu riešiť. Za svoju pomoc si žiada právomoci , ktoré jej krajiny Stredomoria nie sú ochotné dať," dodáva.
Ak by sa eurozóna rozhodla navýšiť pomoc problémovým krajinám, bolo by to aj podľa Borosa zrejme z eurovalu, z ktorého sa vyčerpalo zatiaľ len 16 miliárd eur. "Alternatívou k ďalšej zahraničnej pomoci je aj privatizácia týchto podnikov, ktorá by dlhovú ťarchu zo štátu preniesla na investorov," dodáva analytik.
Podľa súčasnej portugalskej pravicovej vlády, ktorá je pri moci od júna, nie je potrebné podmienky záchranného úveru meniť. V snahe splniť rozpočtové ciele kabinet výrazne znížil výdavky a zvýšil dane. Postup reforiem v Portugalsku pravidelne vyhodnocujú inšpektori EÚ a MMF, ktorí minulý týždeň uviedli, že pre čerpanie ďalších úverov nevidia dôvod.
O medzinárodnú finančnú pomoc už požiadali tri členské krajiny eurozóny. Ako prvý to vlani v máji bolo Grécko, pred koncom toho istého roka sa pridalo Írsko a tento rok na jar Portugalsko. V prípade Grécka je už dlhšiu dobu jasné, že úver 110 miliárd eur stačiť nebude, krajina už má preto dohodnutý ďalší úver v podobnej výške.