Presne takáto suma bude totiž podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií potrebná na zníženie deficitu pod tri percentá v roku 2013. Ak by ju totiž vláda nekonsolidovala dostatočne rýchlo, muselo by Slovensko platiť Bruselu sankcie za nedodržanie Paktu stability a rastu.
Podľa analytikov rýchla konsolidácia zasiahne aj peňaženky ľudí. „Takáto suma je veľmi vysoká. Na výdavkovej strane budú musieť byť prehodnotené sociálne dávky. Na príjmovej strane sa zas zrejme nevyhneme zvyšovaniu dane z pridanej hodnoty,“ konštatoval analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Podobná úloha
Na budúceho ministra financií tak čaká podobná úloha, ako v roku 2010 čakala na súčasného financmajstra Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), ktorý hľadal opatrenia za 1,7 miliardy eur. „Bude potrebné ísť po jednotlivých kapitolách. Rezervy sú najmä vo veľkých rezortoch, ako je napríklad pôdohospodárstvo. Nemusí byť povedzme samostatné ministerstvo hospodárstva a dopravy, dajú sa zlúčiť. Okrem toho tu máme tisícky príspevkových a rozpočtových organizácií,“ myslí si šéf Inštitútu hospodárskej politiky František Palko.
Okrem samotného prepúšťania či dvíhania daní má nová vláda priestor aj v peniazoch, ktoré zatiaľ nevyberá. „Rozmohli sa daňové úniky. Ministerstvo financií vyčíslilo úniky na DPH za vyše miliardy eur. Ak by sa aspoň časť z nich zamedzila, tak by sa našli ďalšie peniaze,“ dodáva analytik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Podľa analytika Inštitútu INESS Radovana Ďuranu zasa peniaze unikajú aj cez niektoré štátne benefity. Kým sa doteraz hľadali úspory najmä v prevádzke štátu, na ďalšie úspory bude preto podľa neho potrebné znižovať aj dávky občanom či prémiu stavebného sporenia.
Ozdravovanie zasiahne aj rast
Razantné škrty však doľahnú na hospodársky rast krajiny, ktorý by mal kvôli silnému ozdravovaniu verejných financií dosiahnuť v roku 2013 2,7 percenta. Bez konsolidácie by to pritom bolo 3,4 percenta. „Štúdie hovoria o tom, že konsolidácia cez výdavky je pre rast menej škodlivá,“ povedal hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký. Podľa neho pri kombinácií škrtov s vyššími príjmami je lepšie zvoliť dvíhanie nepriamych ako priamych daní.
Vyhnúť sa negatívnemu dosahu škrtov však nie je úplne možné. Ľudia to tak pocítia pomalším rastom platov, ale aj nižšou zamestnanosťou. Už v tomto roku by pritom malo podľa odhadov ministerstva financií na Slovensku pribudnúť 5 400 ľudí bez práce. „Ťažko povedať, ako sa bude vyvíjať tento rok. Zatiaľ máme prácu na prvý štvrťrok, čo bude potom, neviem,“ povedala Viliam Šiuda z ilavskej stavebnej firmy Zempra.
Samotní politici sa pritom téme vyšších daní už nebránia. Kým sa pravicové strany skôr chcú zamerať na zvyšovanie spotrebných daní či daní z nehnuteľností, Smer-SD má v pláne zvýšiť dane z príjmu pre lepšie zarábajúcich, pričom otvorene sa dnes hovorí aj o škrtoch v sociálnych dávkach.