Má banková únia reálnu šancu pomôcť eurozóne von z dlhovej krízy?
Hĺbková reforma fungovania európskeho bankového sektora patrí ku kľúčovým krokom na dlhodobé zlepšenie súčasnej ekonomickej situácie v EÚ. Doterajšie kroky v tejto oblasti však naznačujú, že navrhovaná banková únia nanešťastie nebude zárodkom takejto reformy.
Aké sú podľa vás najväčšie riziká bankovej únie?
Základnou myšlienkou je pretrhnutie nezdravých väzieb medzi štátom a bankami. Jedným rizikom teda je, či k tomuto existuje skutočná politická motivácia. Tým druhým je spoločné ručenie bánk, ktoré by znamenalo, že zdravé banky, ktoré sa často ozdravovali s veľkými nákladmi pre miestnych daňovníkov, ako to bolo aj v prípade Slovenska dekádu dozadu, budú doplácať na nezdravé banky, ktoré ostanú nepotrestané, čo bude ďalej podporovať ich rizikové chovanie.
Má banková únia zmysel ak ju nebudú dodržiavať všetky štáty?
Kľúčové je ozdravenie tých najväčších bankových sektorov, teda nemeckého, francúzskeho, talianskeho a britského.
Ak banková únia prejde, budú banky zachraňované viac z peňazí daňových poplatníkov?
Daňoví poplatníci ich už dávno zachraňujú. Banková únia by sa mala snažiť predísť krachom bánk, zároveň však znamená väčšiu spoluzodpovednosť za chybné kroky bánk v rácmi členských štátov.
Nebudú na bankovú úniu doplácať slovenskí daňoví poplatníci?
Slovenskí daňovníci pred 12 rokmi zaplatili zhruba 10 percent HDP za ozdravenie domáceho bankového sektoru. Z nášho pohľadu je spoluzodpovednosť za cudzie banky nevýhodná, hoci už dnes sa jej nedá úplne vyhnúť.
|
Martin Vlachynský analytik INESS |