O post šéfa Medzinárodného menového fondu už nebojuje len Európa. Svojho kandidáta najnovšie navrhli aj krajiny ako je Mexiko, Kazachstan či Juhoafrická republika.
Podľa analytikov však nemajú kandidáti z týchto krajín veľké šance. Nepísaná dohoda medzi Európou a Spojenými štátmi totiž znie, že na čele fondu by mal stáť Európan. Rozvíjajúce sa krajiny pritom už dlhšie takéto pravidlo odmietajú a volajú po reforme. Práve odchod Dominiqua Straussa-Kahna využili opäť na to, aby ukázali, že aj ony sú členmi medzinárodného klubu.
Rodisko, nie vedomosti
„Pri vzniku Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky padla medzi USA a Európou nepísaná dohoda, že USA budú mať miesto šéfa banky a Európa miesto šéfa fondu,“ priblížil analytik spoločnosti Trim Broker Ronald Ižip s tým, že až doteraz s tým kvôli veľkosti hlasovacích práv nebol problém. Najvyšší podiel hlasovacích práv z členov majú USA, a to 17 percent. Len oni môžu ako jediný člen zablokovať hlasovanie o dôležitých rozhodnutiach, na ktoré je potrebných 85 percent hlasov.
Súčasná sila rozvíjajúcich sa krajín volá však podľa Ižipa po zmene. Minister Juhoafrickej republiky Trevor Manuel povedal podľa denníka Financial Times, že to musí byť ťažké robiť výberové konanie podľa rodiska, a nie podľa vedomostí. Je to však podľa neho post, o ktorý sa oplatí bojovať. Podľa Markéty Šichtařovej zo spoločnosti Next Finance, nemajú rozvojové krajiny veľkú šancu. „Tradičné krajiny totiž vyjadrujú nulovú ochotu meniť staré zavedené pravidlá,“ zdôvodnila.
Favorizovaní Francúzi
Najhorúcejším kandidátom sa v súčasnosti javí francúzska ministerka financií Christine Lagardeová. „Francúzsko má veľkú tradíciu,“ vysvetlila Šichtařová. Lagardeovú zrejme podporí aj Čína. Hoci pri Lagardeovej ide o širší konsenzus, našli sa aj kritici. „Nemá potrebné vzdelanie a za štyri roky vo funkcii ministerky neukázala nič, čo by ju na toto miesto kvalifikovalo,“ napísal komentátor agentúry Reuters Pierre Briançon. Jej jediným oficiálnym protikandidátom je zatiaľ guvernér mexickej centrálnej banky Agustin Carstens, ktorého podporujú práve rozvíjajúce sa krajiny.
Menový fond je podľa Šichtařovej len odkladiskom vyslúžilých a doma nepohodlných politikov. „Odbornosť nehrá žiadnu úlohu,“ konštatovala. O „top job“ na čele fondu je podľa nej veľký záujem preto, že k nemu patrí vysoký plat a ďalšie benefity. Dominique Strauss-Kahn, ktorý z čela fondu odstúpil pre sexuálnu aféru, vlani zarobil takmer 442-tisíc dolárov. K tomuto ročnému platu patrí ešte 80-tisíc dolárov, ktoré sú šéfovi fondu vyplácané mesačne ako „vreckové“.
Nominácie na kandidátov by mal fond dostať do 10. júna a nový šéf by mal byť známy do konca júna. Ak by Lagardeová zvíťazila, bola by prvou ženou na čele fondu.