Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.07.2012, 00:00

Slovinsko je ďalší adept na poskytnutie pomoci

Slovinské banky začínajú robiť vláde v Ľubľane čoraz väčšie problémy.

Slovinský premiér Janez Jansa. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
Slovinské banky robia vláde v Ľubľane čoraz väčšie problémy. Slovinsko sa v dôsledku toho môže stať šiestou krajinou Európskej únie, ktorá požiada o záchranný úver. Po tom, čo sa minulý týždeň úrokové sadzby na slovinských dlhopisoch vyšplhali na 6,1 percenta, čoraz viac analytikov očakáva, že Slovinsko požiada o pomoc v rozsahu tri až štyri miliardy eur.

Európska komisia včera vyhlásila, že Slovinsko zatiaľ o pomoc nepožiadalo. „So Slovinskom sme neustále v kontakte. Zatiaľ sme žiadosť nedostali,“ vyhlásil hovorca Európskej komisie Olivier Bailly.

Slovinská ekonomika podľa posledných odhadov v tomto roku klesne o dve percentá, problémom je jej orientácia na Taliansko a nepriaznivá štruktúra hospodárstva.

„Európska komisia už schválila druhú pomoc najväčšej slovinskej banke, Nova Ljubljanska Banka, vo výške 381 miliónov eur. Majoritným akcionárom tejto banky je od jej prvej rekapitalizácie v roku 2009 štát,“ vysvetľuje Radoslav Kasík Across Wealth Management.

Verejný dlh Slovinska sa od jeho vstupu do eurozóny v roku 2007 viac ako zdvojnásobil a na konci tohto roka by mohol dosiahnuť až 54,7 percenta hrubého domáceho produktu. Hlavným motívom žiadosti Slovinska o pomoc by mala byť práve rekapitalizácia bánk.

„Pokiaľ sa bude naďalej zhoršovať kvalita aktív slovinských bánk, tak je takáto žiadosť o pomoc pravdepodobná. Na rozdiel od krajín, ktoré sú odrezané od finančných trhov, však žiadosť o pomoc bude skôr politickým rozhodnutím,“ hovorí analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Na rekapitalizáciu bánk vládu vyzvala aj centrálna banka. Napriek tomu, že Slovinsko bolo donedávna považované za premianta medzi bývalými krajinami východnej Európy, jeho otvorená ekonomika nadviazaná na Taliansko je momentálne v problémoch. „Keď bubliny nafúknuté dlhom spľasnú, tak sa zároveň sfukuje aj ekonomika,“ dodáva Boros.

Hrubý domáci produkt krajiny sa v roku 2009 prepadol o 7,9 percenta a odvtedy výraznejšie nerástol. Vláda už navrhla úsporné opatrenia za 800 miliónov eur na stabilizáciu verejných financií. „Mala by pristúpiť ešte k zásadnejším štrukturálnym reformám, pri ktorých je potenciál návratu k ekonomickému rastu podstatne vyšší,“ hovorí Kasík.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.