Bude to platiť, ak sa naplnia plány vlády a my reálne zosekáme deficit tak, ako nám to nakázal Brusel. V budúcom roku by sme totiž v porovnaní s krízovým rokom 2009 mali podľa poslednej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj celkovo konsolidovať o vyše šesť percent rastu, ktorý má naša ekonomika potenciál dosiahnuť.
OECD vo svojom porovnaní budúceho vývoja v rámci eurozóny radí pred Slovensko len štáty, ktoré sú k škrtom dotlačené cez nejakú formu pomoci z eurovalu a lepšie má dopadnúť aj Francúzsko.
Tlak najmä na výdavky
V rokoch 2009 a 2010 naša sekera dosahovala rekordné, sedempercentné úrovne. V roku 2009 si svoju daň na Slovensku vybrala recesia, keď naša ekonomika prepadla hlboko do mínusu. Vo volebnom roku 2010 sa zasa nenaplnila príjmová stránka rozpočtu.
„Z pohľadu výšky deficitu verejných financií patrí Slovensko dlhodobo medzi najmenej zodpovedné štáty EÚ. Preto je chvályhodné, že aspoň v roku 2011 sme znížili deficit rýchlejšie než ostatné štáty,“ tvrdí riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Rast výdavkov podľa neho v týchto rokoch nekopíroval útlm na strane príjmov, čo vytlačilo deficity vysoko.
A práve výdavky majú byť aj jedným z hlavných dôvodov, prečo tak výrazne konsolidujeme. Celkovo by sa totiž na zosekávaní nášho deficitu mali podieľať najvýraznejšie práve škrty výdavkov štátu. Hoci zatiaľ obe vlády, či už kabinet Ivety Radičovej, ale tiež Roberta Fica, sa spoliehali skôr na plošné škrty, samotné znižovanie výdavkov podľa analytika NextFinance Jiřího Cihlářa nie je až taká zlá stratégia.
Keď sa sekajú výdavky, v prvých rokoch to zasiahne ekonomický rast výraznejšie. Ak však vláda pristúpi k cielenému, dlhodobo udržateľnému šetreniu, vytvára dobré podmienky na rast v budúcnosti. Naopak, vyššie dane ho poškodzujú. Priestoru, kde sa dajú na výdavkovej strane peniaze stále nájsť, pritom podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša nie je málo. „Začať sa dá auditom a detailným zmonitorovaním súčasnej situácie.“
Najväčšiu váhu má export
Ficov kabinet napriek tomu, že jeho konsolidácia na tento rok je viac na príjmovej strane, sľubuje, že teraz prídu na rad cielené škrty. Povedať však, že takýto spôsob znižovania deficitu je univerzálny recept pre každú krajinu, sa podľa Cihlářa nedá. „Každá krajina má totiž svoje podmienky a históriu. Čo platí pre malú, otvorenú ekonomiku, nemusí platiť pre veľkú ekonomiku ako napríklad Francúzsko.“
Naša otvorenosť v konečnom dôsledku spôsobuje, že Slovensko nemá svoj osud celkom samo v rukách. Ak nám totiž padne vývoz napríklad do Nemecka, automaticky to vidieť na ekonomickom raste. Napriek našej snahe konsolidovať by sme zrejme mali problém, napríklad pri naozaj hlbokej recesii vo veľkých ekonomikách, plánovanú sekeru udržať.
A vyhliadky práve pre veľké štáty menovej únie nie sú úplne optimistické. Včera totiž Medzinárodný menový fond znížil svoju predpoveď pre Nemecko. Miesto 1,5-percentného rastu mu predpovedá len 0,6-percentné tempo. Eurozóne ako celku veští dokonca recesiu.