Po tom, ako finančné trhy drvili Taliansko vysokými úrokmi, sa dostala na ranu štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny -- Španielsko. Španielske úroky z dlhopisov totiž vyleteli na najvyššiu úroveň od roku 2000. Investori tejto krajine neveria a boja sa, že pôžičky nedokáže splácať. "Toto sa dialo pri Portugalsku, Írsku aj Grécku. Je to už kritické," zhodnotil analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Všetky ním spomenuté krajiny už čerpajú pomoc od iných krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu.
Finančné trhy tak snaha rozšíriť terajší euroval o ďalšie zdroje, na ktorej sa dohodli v júli lídri eurozóny, upokojila iba na chvíľu. Z eurovalu by sa po novom malo dať požičať asi 440 miliárd eur.
Hasič Trichet
Ani takáto záchranná sieť však neudrží nápor, ktorý by na ňu vytvorili požiadavky Talianska a Španielska. "Aj tento objem by však bol zrejme nedostačujúci pri prehĺbení fiškálnej krízy v Taliansku a Španielsku," hovorí analytik Trim Broker Valér Demjan.
Obavy z aktuálneho vývoja už zmobilizovali aj Európsku centrálnu banku. Jej šéf Jean Claude Trichet včera oznámil, že znovu začali vykupovať dlhopisy chorých krajín. Tým znížia tlaky na Talianov a Španielov.
Medzi prvými dlhopismi zrejme boli tie talianske. "Po Trichetovej tlačovke klesli výnosy talianskych dlhopisov skokovo tak, ako by ich niekto nakupoval," povedal Boros. Ten hodnotí rozhodnutie centrálnych bankárov negatívne. Dôsledkom podľa neho môže byť napríklad vysoký rast cien.
Euroval môže skončiť aj u nás
Ak by Taliansko a Španielsko nezvládli svoje dlhy, v eurovale na ich financovanie nebude dosť peňazí. Odborníci odhadujú, že Rím by potreboval na tri roky v krajnom prípade 600, Madrid asi 300 miliárd eur. Aj preto včera predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vyzval na ďalšie diskusie o rozšírení prvého eurovalu.
Už terajšia snaha o zvýšenie eurovalu však môže stroskotať na Slovensku. Tento krok odmieta SaS. Podľa jej lídra Richarda Sulíka sa tým nič nerieši. "Je to vyhadzovanie peňazí von oknom." A opozičný Smer-SD zas svoju podporu podmieňuje tým, že euroval podporia všetky strany koalície.
Podľa šéfredaktora portálu EurActiv.sk Radovana Geista by južanské krajiny potrebovali nižšie sumy, ak by sa schválilo plánované rozšírenie kompetencií eurovalu o vykupovanie dlhopisov. Potom by zrejme 440 miliárd stačilo, domnieva sa Geist.
Pripomenul, že kritické hlasy sa ozývajú aj v Nemecku, vo Fínsku a v Holandsku. Posledná menovaná krajina pritom včera Barrosovu výzvu odmietla. Ak by rozšírenie eurovalu zlyhalo, museli by sa prijať podľa Geista iné opatrenia. Buď by sa eurozóna viac zblížila, centrálni bankári by začali tlačiť peniaze a vzniklo by euroministerstvo financií, alebo by niektorí členovia eurozónu opustili. "Ak sa neprijme žiadne riešenie, menová únia sa rozpadne," poznamenal Geist.