Tieto náklady zahŕňajú záväzky a garancie vyplývajúce z riešenia dlhových problémov v Európe. Takisto však rátajú aj s vystavením voči riziku z možného držania štátnych dlhopisov pochybnej kvality. "Z existujúcich záchranných mechanizmov boli doteraz poskytnuté úvery a nakúpené dlhopisy v celkovej výške 350 eur na jedného Slováka," informoval dnes Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Ku dňu 6. január 2012 sa každý Slovák podieľal na nákupe dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB) 272 eurami. V rámci garancií Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), teda takzvaného eurovalu, je dohodnuté, že Slovensko prispeje 1422 eurami za každého svojho obyvateľa. Z tejto sumy sa dosiaľ na hlavu čerpalo 29 eur.
V rámci garancií Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) už každý Slovák poskytol 33 eur. Celkový rámec pre EFSM je však 64 eur na osobu. Čo sa týka garancií Slovenska v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF) voči EFSF a EFSM, dosiaľ sa na jedného obyvateľa krajiny čerpalo 9 eur, pričom celkovo je na jedného Slováka dohodnutých 83 eur. V rámci pôžičky MMF Grécku sa už vyčerpalo 7 eur z 10 na obyvateľa.
Prehľad záväzkov a garancií prepočítaných na jedného Slováka vypracoval inštitút kvôli súčasnej neprehľadnosti situácie. Počas posledných dvoch rokov sa totiž uskutočnilo množstvo krízových summitov s cieľom riešiť akútne problémy eurozóny a zachrániť euro. Takisto došlo k vytvoreniu viacerých nových záchranných mechanizmov, úverových rámcov a nových politík ECB.
"Vzhľadom na fakt, že ide o použitie kreditného ratingu štátov a významné riziko vysokých budúcich nákladov pre verejné financie zúčastnených krajín, je dôležité, aby občania vedeli, k čomu ich doteraz zaviazali volení zástupcovia," uviedol INESS.