V roku 1994 som sa ako 24-ročný presťahoval do New Yorku a chcel som pracovať v PR alebo v novinách. Nájsť prácu sa mi však dlho nedarilo a bol som čoraz viac frustrovaný. Zasiahla však moja mama a dohodla mi stretnutie s mojím strýkom, ktorý bol odborník na financie.
Nemal som ani tušenia, ako funguje Wall Street, ale on mi aj napriek tomu dohodol niekoľko stretnutí s bankármi. Prvé z nich bolo v Lehman Brothers. Prostredie v tejto banke na mňa veľmi zapôsobilo. O obchodovaní hovorili ušľachtilo a mňa to okamžite pritiahlo. Hneď som vedel, že chcem peniaze a životný štýl bankárov a traderov, vedel som, že sa musím dostať do tejto spoločnosti.
Cesta na Super Bowl
V Lehman Brothers ma, bohužiaľ, nezamestnali, ale našiel som si prácu sales assistenta v Morgan Stanley. Povedzme si na rovinu, sales assistant bol v tejto firme niečo ako sekretárka pre všetko. Ale o niekoľko rokov som sa dostal vyššie. Investoval a spravoval som peniaze iných ľudí v investičnom fonde firmy Galleon Group. Dostal som sa medzi elitu investorov a každý z Wall Street chcel byť v tomto klube. Dostať rezerváciu v najdrahšej reštaurácii, klube alebo vstupenku na akékoľvek športové podujatie nebol problém.
Čoskoro som zarábal dva milióny dolárov ročne a po celej krajine narastal počet ľudí, ktorí so mnou chceli pracovať. Ukážkou postavenia týchto ľudí bola cesta na Super Bowl, ktorá sa zvyčajne podnikala v súkromnom lietadle a každý výdavok bol preplatený. Jednu z najdivokejších ciest som zažil v roku 2002 v Ohiu. Na túto super párty bolo pozvaných asi 40 mužov a rovnaký počet žien. Keď som prišiel na párty – neviem, či to bolo mojou kolínskou alebo čím – doslova každá slobodná žena na párty ma chcela. Bol som v jednom ohni. Všetko, čo som povedal, bola zábava. Až neskôr som zistil, že všetky tie ženy boli zaplatený sprievod.
Kokaín
Moja prvá skúsenosť s kokaínom prišla v rovnakom čase ako výlet do Ohia. Išiel som s tým chlapíkom do kúpeľne, ale nešnupol som si – len som to predstieral a kokaín som mu vrátil. Bol to basketbalista z osemdesiatych rokov, ktorý si vzal prvýkrát kokaín a zomrel. Keď som bol tínedžer, tak som si vždy myslel, že „keď si dám kokaín, zomriem“. Ale o šesť mesiacov a niekoľko akcií neskôr som sa poflakoval s touto kokaínom poprášenou skupinou a nevyzeralo to tak hrozivo. Keď som si prvýkrát dal kokaín, bola to tá najúžasnejšia vec na svete. Bolo to také dobré, ale vedel som, že s tým bude problém.
Do roku 2006 som minul na kokaín asi 600 a 700 dolárov týždenne. A to nerátam kokaín, ktorý som dostával zadarmo, a alkohol, ktorým som ho zapíjal. V tom čase som mal priateľku a dcéru, ale boli to temné dni. Bral som ho päť až šesť dní v týždni. Keby som aspoň trochu obmedzil jeho užívanie, tak by som sa prestal triasť, potiť a krvácať. Nedokázal by som však ísť do práce.
Cesta na liečenie
Raz sa mi stalo, že som strávil tri dni na kokaíne a alkohole. Po tejto žúrke bez spánku som bol totálne vyčerpaný a v práci som si chcel vziať voľno. Na maródke som však už bol toľkokrát, že ak by som skúsil vziať si opäť voľno, tak by ma určite vyhodili. A objaviť sa v mojom stave v práci by mi asi tiež veľmi nepomohlo. Spomínam si, ako som krúžil okolo budovy, v ktorej bola moja kancelária a premýšľal som, čo urobiť.
Hovoril som si (samozrejme, neboli to veľmi racionálne myšlienky), že ak by ma prepadli, nemusel by som ísť do práce. Bežal som niekoľko blokov a hodil som sa do kaluže. Moje oblečenie a nohavice boli mokré a moje ruky a kolená krvavé. Do kancelárie som sa dostal krívajúc a premočený, sotva som bol schopný hovoriť a povedal som im, že ma prepadli.
Nemusím dodávať, že o 72 hodín som opustil prácu a bol som v lietadle na ceste na svoje prvé liečenie.
Bol som takmer rok čistý, keď som si opäť šnupol a musel som sa vrátiť do liečebne. Po čase som mal opäť možnosť vrátiť sa späť na Wall Steet a opäť pravidelne dostávať výplatu. To však už nebolo pre mňa. Sabotoval som pohovor a odišiel som.
Ani neviem, či mám nejaké výčitky z toho svojho obdobia. Želal by som si, aby som niektorým ľuďom neublížil, najmä svojej rodine, ale nemyslím si, že by som mohol byť človekom, akým som dnes, bez všetkého, čím som si prešiel.
Kto je Turney Duff
Teraz som spisovateľ, svoj život na Wall Street som opísal v knihe The Buy Side. Žijem na Long Island, dve míle od mojej osemročnej dcéry a som nesmierne vďačný, že ju môžem stretávať každý deň.
Turney Duff sa narodil v roku 1969 v Clevelande. Vyštudoval žurnalistiku na univerzite v Ohiu. Chcel byť novinárom, avšak život ho zaviedol na Wall Street. Tam sa stal traderom a spravoval peniaze iných ľudí a spoločností. Stal sa veľmi úspešným a vtedy sa jeho život začal uberať zlým smerom. Sám priznal, že desať miliónov dolárov, ktoré sa mu podarilo v tom čase zarobiť, minul na prostitútky, kokaín a zlé investície.
zdroj: businessinsider.com