Rusko je pre EÚ nezanedbateľným dodávateľom. Dokazuje to najnovšia štatistika Eurostatu, štatistického úradu EÚ. Vyplýva z nej, že takmer polovica dovezeného zemného plynu pochádza práve z Ruska. „EÚ a Rusko sú v tomto ohľade siamské dvojčatá,“ skonštatoval pre HN analytik Miroslav Blahušiak.
Dováža veľa, vyváža málo
Vzhľadom na ukrajinskú krízu sa EÚ snažila zistiť, ako veľmi bola závislá na dovoze energetických surovín, najmä ropy a zemného plynu, z krajín mimo EÚ. Primárne sa pritom zamerala na vzťahy s Ruskom. Zo zistení Eurostatu vyplynulo, že počas minulého roka bolo najväčším dodávateľom ropy a zemného plynu práve Rusko.
Zistenie tiež hovorí o tom, že EÚ je z hľadiska energetických surovín čistým dovozcom. Eurostat informuje, koľko takýchto surovín členské štáty doviezli, a koľko naopak predali v zahraničí. Do krajín EÚ boli dovezené energetické suroviny v hodnote 405,8 miliárd eur. Naopak, hodnota vyvezených surovín dosiahla len 9,5 miliardy eur.
Rusko si otvára zadné dvierka
Ruská ropa tvorí 34 percent celkovo dovezenej ropy do krajín EÚ a 49 percentami sa podieľa na dovoze zemného plynu. Ďalšími dôležitými exportérmi sú Nórsko a Alžírsko. Z pohľadu Ruska je EÚ najväčším odberateľom ropy. Až 70 percent ruskej ropy odoberajú práve krajiny európskeho spoločenstva. V sedemročnom intervale sa však dôležitosť EÚ ako odberateľa z ruského pohľadu znižuje. Môže to znamenať, že hľadá nových odberateľov inde. “Rusko si rozhodne hľadá nových odberateľov. Podporuje to fakt, že Moskva nedávno dala hlasito na vedomie, že sa dohodla na stavbe plynovodu do Číny,” povedal pre HN Jiří Cihlář, analytik Next Finance.
Podľa neho Rusko týmto spôsobom ukazuje, že si dokáže násť odberateľov aj inde vo svete. Zatiaľ však platí, že Európa je pre Rusko veľmi dôležitým obchodným partnerom a Rusko o ňu nebude chcieť prísť. Podľa Miroslava Blahušiaka, analytika Capital markets, Európska únia zatiaľ však nemá inú možnosť, ako odoberať energetické suroviny práve z Ruska. „Koniec koncov aj počas studenej vojny museli európske krajiny obchodovať so Sovietskym zväzom,“ povedal pre HN.
Slovensko patrí medzi najzávislejšie krajiny
Slovensko a Česko patria podľa európskej štatistiky medzi tie členské krajiny, ktoré ruské energetické suroviny potrebujú najviac. S našimi českými susedmi patríme medzi sedem členských krajín, u ktorých až viac ako 75 percent dovezenej ropy pochádza z Ruska.
Podobne je to so zemným plynom – tam patríme medzi 12 štátov, ktoré majú tiež viac ako trištvrtinu zemného plynu z Ruska. „Väčšia závislosť bola spozorovaná u menších krajín,“ hovorí štatistika. Naopak, na Rusko sa najmenej môže spoliehať deväť krajín, medzi ktorými je napríklad Británia, Francúzsko a Španielsko, ktorých import ropy a zemného plynu z Ruska tvorí len jednu štvrtinu.
Rusko má navrch
V porovnávaní, kto je pre koho dôležitejší – či Európa pre Rusko alebo naopak, Európa zatiaľ prehráva. Podľa Blahušiaka je problémom to, že súčasné ceny sú tak vysoké, že má Rusko navrch. Môže si tým pádom diktovať podmienky. „Navyše Rusko vydrží so svojimi rezervami dlhšie, ako Európa bez jeho plynu,“ vysvetlil. Podľa neho by situácii mohla pomôcť iba ťažba v USA a rozvoj ťaženia energetických surovín z brydlíc, napríklad v Poľsku alebo Ukrajine. S tým súhlasí aj Cihlář. “Európa môže nájsť aj iné zdroje plynu, ako z Ruska. Do budúcnosti je v hre aj variant dovozu skvapalneného plynu z USA,” vysvetlil. Dodal, že sa o energetickú budúcnosť Európy nebojí.
Podľa neho však v prípade, ak by Európa potenciálne prerušila obchody s Ruskom, je možné, že v prvej chvíli by ceny energetických surovín mohli vzrásť. “Bridlicová revolúcia v USA nám však ukazuje, že ceny surovín by mali v najbližších rokoch skôr klesať,” dodal. Dovtedy je však Európa na Rusku v tejto oblasti závislá. „EÚ a Rusko sú, čo sa týka konkrétne zemného plynu, dnes a aj najbližších päť rokov siamské dvojčatá. Neskôr sa môžu pokúsiť oddeliť, no musia na to najprv pripraviť vhodné alternatívy,“ dodal Blahušiak. Dominika Betáková