Najprv južanským krajinám pomáhalo, teraz ho sťahujú k sebe nadol. Aj takto by sa dala charakterizovať situácia vo fínskej ekonomike po tom, ako tamojšia centrálna banka zmenila prognózu rastu. Po novom totiž očakáva, že fínska ekonomika tento rok klesne o 0,8 percenta. Ešte koncom minulého roka očakávala 0,4-percentný rast. „Dlhodobá kríza eura začína Fínsko ťahať do rovnakých finančných problémov, aké majú štáty na juhu Európy, ktorým práve Fínsko doteraz pomáhalo,“ uviedla centrálna banka vo svojej prognóze. Fínsko pritom doteraz ako jedna z mála krajín dodržiavalo aj pravidlá o dlhu a deficite.
Export nepomáha
Hlavný motor fínskej ekonomiky, priemysel, sa zadrháva. Finančná kríza v Európe totiž zasiahla najmä srdce fínskeho exportu, a to technologické, papierenské a metalurgické spoločnosti. A keďže zdravie fínskej ekonomiky je nadviazané práve na export týchto firiem, ekonomika oslabenie zahraničného dopytu už začína pociťovať. „Nedarí sa najsilnejším vývozným artiklom, ako je fínsky papier, lode alebo strojárska technika,“ potvrdzuje analytik Next Finance Jiří Cihlář.
Podľa analytikov Fínsko v súčasnosti naráža na dva hlavné problémy – recesiu v eurozóne a reštrukturalizáciu domáceho priemyslu. „Kríza zasiahla sektory priemyslu pomerne výrazne. To viedlo k nárastu nezamestnanosti a následnému poklesu maloobchodných služieb,“ približuje senior portfólio manažér Pioneer Investments Austria Petr Zajíc. Ľudia totiž míňajú menej, a tak klesá aj domáci dopyt. „Mzdy stagnujú, a tým slabne aj kúpna sila obyvateľstva. Pre domáce podniky, ktoré sa zameriavajú či už na výrobu potravín alebo predaj nehnuteľností, je to studená sprcha,“ uviedol pre fínsky denník Taloussanomat analytik prieskumnej spoločnosti Inderes Sauli Vilén.
Lesk sa stráca
Fínsko sa tak pre tieto problémy môže ocitnúť už tento rok v recesii. „Dlhová kríza neobchádza v eurozóne nikoho. V neproblémových krajinách pôsobí predovšetkým cez dva kanály. Pokles exportov do problémových krajín a pokles domáceho dopytu pre konsolidáciu, na ktorú sa všetky krajiny zaviazali v rámci fiškálneho kompaktu,“ pripomína analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Centrálna banka očakáva, že vzrastie aj zadlženie Fínska. Do roku 2015 vláda očakáva rast verejného dlhu až na 62 percent hrubého domáceho produktu. Severský štát je pritom jedným z mála, ktorý doteraz dodržiaval maastrichské kritériá. Po vypuknutí finančnej krízy bolo Fínsko dokonca jednou z najsilnejších európskych ekonomík. Tamojšej vláde sa darilo udržiavať deficit najmä vďaka prísnej rozpočtovej politike, zvyšovaniu daní, výdavkovým škrtom a včasným reformám bankového systému.
„V súčasnosti je v situácii, keď ekonomika stagnuje, tieto opatrenia však nedokážu zastaviť rast verejného dlhu,“ cituje Wall Street Journal guvernéra tamojšej centrálnej banky Erkkiho Liikanena. Na stôl sa tam môžu dostať aj škrty. Premiér Jyrki Katainen po odhade slabšieho rastu vyhlásil, že ak sa nepodarí vláde dodržiavať fiškálne pravidlá, krajina bude čeliť novým úsporným opatreniam.