Začiatkom januára ožila téma možného odchodu Grécka z eurozóny. Predvolebné prieskumy označili za favorita predčasných volieb na Peloponéze ultraľavicovú stranu Syriza, ktorá voličom sľúbila koniec uťahovania opaskov a škrtanie obrovského dlhu, za ktorý ručí cez eurovaly aj Slovensko. Chceli sme vám preto priniesť rozhovor s gréckym ekonómom, ktorý by ponúkol informácie o aktuálnej situácii v krajine a jej budúcnosti. Na naše prekvapenie nám Yanis Varoufakis v polovici rozhovoru prezradil, že práve v ten deň prijal ponuku strany Syriza na kandidatúru do parlamentných volieb. Nech sa páči, možno čítate rozhovor s budúcim ministrom financií Grécka.
Grécko má za sebou vyše päť rokov úsporných opatrení, ktoré muselo prijať, aby získalo peniaze na vykúpenie z dlhov. Ako sa s tým krajina vyrovnáva?
Gréci museli podstúpiť veľké obete, lenže tá obeta nebola v prospech ekonomickej obnovy. Úsporné opatrenia, ktoré boli Grékom nariadené, neviedli k stabilizácii gréckej ekonomiky. Ak niekto hovorí, že grécka ekonomika sa zotavuje, nehovorí pravdu. Veľká väčšina Grékov si myslí, že Európska únia je ako doktor, ktorý predpísal pacientovi liek, ktorý však pôsobí ako jed a teraz, keď opatrenia nefungujú, nám chce predpísať ešte väčšiu dávku. To je všeobecný pocit, ktorý dnes v Grécku vládne. Musíme prehltnúť veľmi trpký liek, ktorý navyše neúčinkuje.
Aká je medzi ľuďmi atmosféra? Koho vinia z uťahovania opaskov a zníženia životnej úrovne?
Je tu istý stupeň hnevu na nemeckú vládu, pretože veľa Grékov si myslí, že z nich urobili exemplárny príklad pre Taliansko alebo Španielsko, ktoré nešetria v súlade s predstavami Európskej centrálnej banky. Gréci preto veria, že sú obetným baránkom v hre, ktorá presahuje hranice našej krajiny. Hneváme sa na seba, že sme na túto hru pristúpili. A, samozrejme, Grécko je plné korupcie a chýb a Gréci sú nahnevaní aj na seba, na politický systém v krajine, na kleptokraciu, ktorá tu vládne, na politikov, ktorí využívajú krízu na to, aby sa obohatili.
Povedali ste, že liek nefunguje. Makroekonomické ukazovatele však hovoria o tom, že grécka ekonomika po dlhom čase zaznamenala rast a hoci nezamestnanosť je naďalej vysoká, trend je pozitívny. Prečo si myslíte, že úsporné programy nefungujú?
Nefungujú, to len propaganda tvrdí opak. Človek musí byť ekonomický nevzdelanec, aby vnímal súčasné makrodáta ako pozitívny trend a prejav obnovy ekonomiky. Celá debata o obnove gréckej ekonomiky je založená na údaji o raste gréckej ekonomiky v poslednom štvrťroku 2014 o 0,7 percenta. V rovnakom období však ceny v Grécku klesli o 1,8 percenta, takže nominálny HDP vyjadrený v eurách musel klesnúť. Stalo sa to, že pokles HDP v eurách pokračoval, ale bol nižší ako inflácia. To nie je žiadny dôvod na oslavu. Nie je to znak, že ekonomika rástla, je to znak toho, že ekonomika sa ďalej zmenšovala, len ceny padali rýchlejšie ako príjmy. To je predsa typický znak recesie. Ak je to pre Frankfurt, Brusel a vlády dôvod na oslavu, potom je to zásadný útok na logiku, rozum a slušnosť.
Chcete povedať, že program úspor, privatizovania štátneho majetku, sekania vládnych výdavkov neprináša pozitívne výsledky?
Nie. Pozrite sa napríklad na privatizačný program. Plán predpokladal výnosy 50 miliárd eur. Výsledok?1,6 miliardy. Prečo? Pretože Grécko neprivatizovalo? Nie. Vláda privatizovala všetko, čo mohla. Program totálne zlyhal, pretože ekonomika skolabovala. Poznáte niekoho, kto by bol ochotný veľa zaplatiť za aktíva v ekonomike, ktorá sa prepadáva? Príklad. Pred rokom a pol bol Gazprom jediným záujemcom o grécky monopol na plyn. A hoci cena bola pomerne nízka a pre Gazprom by nebol žiadny problém ju zaplatiť, napokon vycúval, pretože nechcel kupovať niečo, čo bude mať o rok polovičnú hodnotu. Je absolútne jasné, že privatizačný program zlyhal. Bolo to jasné od začiatku, že zlyhá. Prečo? Grécky štát v roku 2010 de facto zbankrotoval a Európska únia sa napriek tomu rozhodla položiť na plecia Grékov najväčší úver v dejinách ľudstva podmienený programom ekonomických úspor, ktorý spôsobil ďalšie zníženie príjmov o 30 percent. Človek nemusí byť génius, aby spoznal, že to povedie ku katastrofe. Ak ste insolventný a nemôžete splácať svoje dlhy a napriek tomu si vezmete ďalšiu obrovskú pôžičku, navyše podmienenú zmenšením ekonomiky, potom bankrot len prehĺbite a natiahnete donekonečna. Súkromný sektor bude očividne trpieť, pretože štát z neho bude chcieť vycicať aj zo posledné, tak ako to robil doposiaľ, hospodárstvo sa bude zmenšovať, investície neprídu a v takej situácii sa, samozrejme, nikto nebude hrnúť do nákupu štátnych aktív.
Prečo? Grécko je súčasťou Európskej únie, vôľu zachrániť ho vyjadrili všetky vlády eurozóny... Prvé, čo mi napadá je, že pre investorov niet lepšej príležitosti na nákupy ako dnes, keď sú ceny aktív nízke.
A aj to robia, ale je to dobré pre Grécko? Nie. Dám vám príklad. Telefonujem s vami z veľmi pekného bytu, ktorý je hneď vedľa Akropoly. Jeho hodnota klesla počas gréckej krízy o 70 percent. Predstavme si, že som zúfalý a nemám inú možnosť než vám ho predať a vy ho kúpite. Ako to pomôže gréckej ekonomike? Nijako. Jediný spôsob, ako môžete pomôcť gréckej ekonomike, je prísť sem a kúpiť miestne aktíva s cieľom produkovať tovary a služby, predávať, exportovať... Kto by však prišiel do krajiny, ktorej hospodárstvo neustále upadá, príjmy sa znižujú, banky nepožičiavajú peniaze a zvyšok potenciálnych investorov sa drží bokom?
Nižšie ceny zvýšili konkurencieschopnosť Grécka v oblasti turistického ruchu. Máte dnes veľký potenciál prilákať turistov, ktorí by inak išli do Chorvátska, Turecka, či Talianska...
O tom nie je pochýb. Za tri roky zaznamenalo Grécko veľmi výrazný nárast príjmov z turizmu. Ale krajina nemôže postaviť obnovu z najhoršej recesie v histórii ľudstva z prílevu pár turistov navyše. Turizmus môže zmierniť dosah krízy, ale nemôže byť motorom obnovy. Moderná európska industriálna spoločnosť nemôže stavať ekonomiku na naťahovaní sa o turistov.
Tento princíp je predsa možné aplikovať aj na ostatné odvetvia. Úsporné programy viedli k nižším výdavkom na štát, ten je lacnejší, nekonkuruje súkromnému sektoru, takže ten tiež znižuje platy, čím sa stáva konkurencieschopnejším, čo vytvára priestor pre oživenie ekonomiky a stavia Grécko do lepšieho svetla v očiach investorov...
V prípade turizmu je to pravda, pretože dopyt prichádza zvonka a nižšie platy neznižujú dopyt. Ak ste však firma, ktorá produkuje pre domáci trh, nižšie platy znamenajú tiež nižšiu kúpyschopnosť potenciálnych zákazníkov. Aj potenciálne konkurencieschopné domáce podniky teda profitovali z nižších miezd, ale súčasne čelili kolapsu dopytu, pretože potenciálni zákazníci si nemohli dovoliť nakupovať. Zbankrotovaný štát navyše neustále zvyšuje mieru daňového zaťaženia. Takže ani keby platy klesli na nulu, neznamená to, že miestny priemysel sa postaví na nohy. Nestalo sa to nikde vo svete v 30. rokoch minulého storočia pri veľkej hospodárskej kríze a nestane sa to ani dnes v Grécku.
V prípade Grécka sa veľa hovorilo o tom, že vláda plytvala zdrojmi, zamestnanci štátnych podnikov brali 13. a 14. platy, ľudia odchádzali na dôchodok vo veku 55 rokov a brali 13. a 14 dôchodok, jednoducho, že krízu spôsobil život nad pomery a silu ekonomiky.
Tvrdenia o 13. a 14. plate sú absolútna lož. Príklad. Učím v USA a môj plat sa počíta na jeden rok. Môžem si vybrať, či si ho nechám vyplácať raz mesačne alebo v šiestich splátkach počas zimy a v lete nič alebo hoci v 14 splátkach, z toho tri pred letom, aby som mal viac peňazí na dovolenku. Plat budem mať stále rovnaký. A to je aj prípad Grécka.
Dobre, poďme sa rozprávať o priemernom mesačnom plate, aby sme mohli porovnávať. Na Slovensku, ktoré spoluručí za dlhy Grécka, je 830 eur, v Grécku takmer dvojnásobok...
Ak chcete porovnávať platy, musíte vziať do úvahy reálne mzdy, ktoré vyjadrujú ceny v krajine. Grécko je súčasťou Európskej únie oveľa dlhšie ako Slovensko, takže oligopolistické sily v Grécku pôsobili oveľa dlhšie a výrazne zvýšili ceny v krajine už pred 10 – 15 rokmi. Prežiť v Grécku so slovenským platom by bolo nemožné vzhľadom na oveľa vyššie ceny. Problém je, že úsporné opatrenia tlačia reálne platy dole rýchlejšie ako ceny, takže reálne mzdy sú nižšie ako na Slovensku. Ďalším dôsledkom je, že klesá celkový dopyt po službách a tovaroch, firmy neinvestujú, prepúšťajú, rastie nezamestnanosť a dostávame sa do pasce.
Strana Syriza chce v prípade volebného víťazstva a zostavenia vlády rokovať s lídrami eurozóny o odpustení dlhov – aj pod hrozbou opustenia eurozóny a návratu k drachme. Z najvyšších miest Nemecka sa už ozvali hlasy, ktoré Grexit pripúšťajú ako jednu z možností, keďže v súčasnosti by už eurozóna tento krok údajne zvládla. Je to podľa vás blufovanie s cieľom odradiť potenciálnych voličov strany Syriza alebo reálna alternatíva?
Myslím si, že je to blufovanie. Eurozóna si nemôže dovoliť odchod Grécka alebo ktoréhokoľvek iného člena. Je tak silne previazaná, že psychologický účinok odchodu jednej krajiny, najmä v čase deflácie, by veľmi poškodil schopnosť eurozóny prežiť. To však neznamená, že sa niektorí nemeckí politici nerozhodnú Grécko z eurozóny vyštvať. V takom prípade však podľa mňa eurozóna neprežije, určite nie v jej súčasnej podobe.
Áno, jednou z alternatív je, že sa rozdelí na dva bloky a bude používať dve rôzne silné meny... Aké následky by to malo pre Európu?
Pozrite sa, len čo taký proces spustíte, následky sú takmer nekontrolovateľné. Plán vytvoriť severné a južné euro by veľmi pravdepodobne vybuchol. Áno, isté krajiny by sa zrejme pridali k nemeckej marke, boli by úzko prepojené s Nemeckom a Bundesbankou a Slovensko by bolo medzi nimi, možno Fínsko a určite Holandsko. No zvyšok Európy – Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Grécko, Írsko... Je nemožné predpovedať, čo by sa udialo. Neverím, že by malo Francúzsko schopnosť udržať ich okolo akéhosi latinského eura. Ak by sa také rozdelenie udialo, malo by to pre každého v Európe hrozné dôsledky, pretože krajiny, ktoré by ostali spojencom nemeckej marky alebo severného eura, na názve nezáleží, by zažili výrazné posilnenie meny a prítok kapitálu, ale súčasne dramatický pokles exportu a dopytu. Zvyšok Európy by zažil vysokú infláciu spojenú s vysokou nezamestnanosťou a stagnujúcim dopytom a v celej Európe by nastala veľká recesia.
Je podľa vás správnou alternatívou ďalej pomáhať Grécku a iným krajinám a udržať eurozónu v celku?
Grécko v skutočnosti žiadnu pomoc nedostalo. To, čo sa udialo, bola solidarita s bankármi – s gréckymi, nemeckými a francúzskymi bankami. Z hľadiska čísiel je absurdné, že si Grécko požičalo toľko peňazí, vrátane tých od Slovenska. Je škandál, že Slováci museli dať peniaze gréckej vláde, pretože tá ich len liala do čiernej diery. V roku 2010 sme zbankrotovali, cenu za bankrot sme prijali, ostali sme v eurozóne a reštrukturalizovali sme svoje dlhy. Vzali sme si najvyššiu pôžičku v dejinách ľudstva, pri plnom vedomí, že ju nikdy nedokážeme splatiť. A tí, ktorí nám ju dali, tiež vedeli veľmi dobre, že je nedokážeme splatiť, a napriek tomu trvali na tom, aby sme si ju vzali.
Oficiálnym dôvodom bolo odvrátiť rozpad eurozóny, čo by malo devastačný dosah na európsku ekonomiku. Máte na to iné vysvetlenie?
Skutočným dôvodom bolo podľa mňa preniesť možné straty z úverov z účtových kníh bánk na plecia gréckych daňovníkov a potom, keď už bude všetkým jasné, že nemajú dostatočne silné plecia, aby ich zaplatili, na plecia nemeckých, slovenských, fínskych či dokonca španielskych daňovníkov. Na to existuje jediné slovo – škandál. To sme nikdy nemali dopustiť. Od začiatku vedeli, že tieto dlhy raz budeme škrtať, ale nikdy o tom neinformovali nemecký ani grécky parlament. Teraz, keď je jasné, že škrtanie dlhu je nevyhnutné, tvária sa, že všetko sa deje len s cieľom pomôcť Grécku, ale nie je to pravda. Takže teraz musíme zabezpečiť, aby sa minimalizovali náklady pre slabších členov eurozóny vrátane Slovenska, Fínska či Holandska, ktorí platili toto hlúpe riešenie eurokrízy. Je potrebné sadnúť si za stôl a vymyslieť riešenie, ktoré by minimalizovalo škody gréckej krízy, francúzskej krízy, írskej, španielskej a talianskej krízy, ktoré sú všetky len prejavom krízy eura. Ale najprv musíme priznať, že tu krízu eura máme, že to nie je len problém Grécka, Talianska či Španielska.
Čo sa deje v Grécku
Grécko čakajú budúcu nedeľu 25. januára predčasné parlamentné voľby.
Favoritom je ultraľavicová Syriza Alexisa Tsiprasa, ktorá vedie pred konzervatívnou Novou demokraciou súčasného premiéra Antonisa Samarasa.
Syriza sľubuje, že po nástupe k moci skončí so splácaním dlhov a dohodne s veriteľmi masívne odpustenie dlhov, za ktoré ručí cez eurovaly aj Slovensko.
Grécko dlhuje vyše 300 miliárd eur, z toho 80 percent tzv. Trojke medzinárodných veriteľov – Medzinárodnému menovému fondu, Európskej komisii (najmä cez eurovaly) a Európskej centrálnej banke.
Dlh presahuje 190 percent gréckeho HDP a podľa odborníkov je nad sily gréckej ekonomiky, ktorá sa od roku 2008 prepadla 30 percent.
Situácia je dôsledkom praktického bankrotu Grécka, ktoré v roku 2008 stratilo schopnosť splácať svoje dlhy voči súkromnému sektoru.
Európski lídri v obave pred možným bankrotom ďalších krajín eurozóny a pádom eura uprednostnili pred bankrotom masívnu finančnú pomoc Grécku.
Koncom minulého roka už vrcholní nemeckí politici pripustili ako alternatívu aj odchod Grécka z eurozóny – z dôvodu, že za päť rokov sa podarilo vytvoriť mechanizmy umožňujúce zníženie pravdepodobnosti nákazy.
Ak Trojka ani Syriza v otázke odpustenia dlhov neustúpia, Grécko môže byť donútené opustiť eurozónu – následky by pocítilo nielen Grécko a eurozóna, ale celý svet.
Syriza chce zaviesť aj kontroverzný sociálny balíček, ktorý obsahuje daňové škrty pre všetkých okrem bohatých, zvýšenie minimálnej mzdy a dôchodkov na 750 eur mesačne a moratórium na splátky súkromných dlhov voči bankám prekračujúce 20 percent príjmov.
Kto je Yanis Varoufakis
Medzinárodne uznávaný grécky ekonóm. Pôsobí ako profesor na americkej Univerzite v Texase a na Aténskej univerzite v Grécku. Ekonomický doktorát získal na britskej Univerzite v Essexe, neskôr prednášal na univerzitách v Cambridgei a Sydney. Pôsobil tiež ako poradca gréckeho premiéra Georgea Papandreu, v roku 2010 navrhol riešenie krízy eura pod názvom Skromný návrh a svoje názory publikoval aj v knihe Globálny mínotaurus. BBC, CNN a iné svetové médiá ho pravidelne oslovujú ako ekonomického analytika. Pre amerického výrobcu počítačových hier Valve Corporation skúmal ekonomické aspekty internetovej komunity hráčov. Kandiduje v gréckych parlamentných voľbách za ultraľavicovú stranu Syriza.