Európske plynovody ruskej energetickej spoločnosti Gazprom môžu mať nového vlastníka. Uviedol to pre TASR analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
V posledných mesiacoch sa podľa neho totiž ako keby "roztrhlo vrece" so žiadosťami o exekúciu majetku Ruskej federácie v zahraničí. Stalo sa tak vo Francúzsku, Belgicku a nedávno už aj v Nemecku.
Chodorkovského majetok získal Gazprom a Rosnefť
"A niet sa čomu čudovať, veď zahraniční akcionári bývalej ropnej spoločnosti Jukos držia v rukách rozhodnutia haagskeho arbitrážneho dvora na 50 miliárd dolárov a Európskeho súdu pre ľudské práva na ďalších 1,8 miliardy dolárov. Ohromné sumy, pri ktorých sa musí zakrútiť hlava aj pánom v Kremli, hoci k ich vyplateniu povedie ešte dlhá a tŕnistá cesta," zdôraznil.
Pripomenul, že začiatkom 21. storočia sa stal Jukos, pod vedením Michaila Chodorkovského, najväčšou ropnou spoločnosťou v Rusku a prirodzene sa tak zaradil aj medzi svetových gigantov. Do jeho portfólia patrili ťažiarske spoločnosti, rafinérie, ale aj ropovody, medzi inými aj slovenská časť Družby. Túto pozíciu si ešte mohol vylepšiť v roku 2003 plánovaným spojením so spoločnosťou Sibnefť Romana Abramoviča, súčasného vlastníka futbalovej Chelsea Londýn.
"Nielen že neprišlo k tomuto prepojeniu, ale do troch rokov Jukos zbankrotoval, keďže ruské úrady ho obvinili z obrovských daňových nedoplatkov a zmrazili mu majetok, ktorého väčšiu časť nakoniec získali štátne firmy Rosnefť a Gazprom. Sám Chodorkovský strávil v ruskom väzení niekoľko rokov," poznamenal Badida.
Akcionárom priznali historickú kompenzáciu
Akcionári Jukosu sa pochopiteľne bránili na medzinárodných fórach. "A treba priznať, že niektorým sa darilo nad očakávania. Ruská federácia sa totiž rozhodla dočasne implementovať Dohovor o energetickej charte, na základe ktorého je povinná garantovať ochranu investorom z ostatných členských štátov. Práve na porušení tohto pravidla založili svoje žaloby akcionári z Cypru a Veľkej Británie, držiacich spolu cez 70 percent akcií Jukosu, ktorým Stály arbitrážny dvor v Haagu 18. júla 2009 priznal historicky najvyššiu kompenzáciu 50 miliárd dolárov," upozornil analytik.
Ostatní akcionári Jukosu z Ruska, respektíve z USA, podľa Badidu "majú doslova smolu", keďže sa porušenia Energetickej charty domáhať nemôžu. Prvým to nedovoľuje samotná Energetická charta poskytujúca garancie len zahraničným investorom a druhým to neumožnila ich vláda, keďže USA sa doteraz nestali zmluvnou krajinou tohto dohovoru.
Rusi sa nevzdávajú a urputne bojujú na viacerých frontoch
Samotné arbitrážne rozhodnutia o odškodnení akcionárov Jukosu sú podľa analytika len prvým krokom. Tým druhým, o nič menej zložitým, bude ich výkon, teda skutočné vyplatenie astronomickej kompenzácie 50 miliárd dolárov. Reálnym podkladom je newyorský dohovor OSN z roku 1958, avšak Rusi sa nevzdávajú a urputne bojujú na viacerých frontoch.
"Moskva sa pokúša o zrušenie rozhodnutia na holandských súdoch a takisto napáda všetky návrhy na exekúciu svojho majetku v zahraničí odvolávajúc sa na imunitu štátu. Dostane sa však rovnakej ochrany aj majetku ruských štátnych firiem, akými sú Rosnefť či Gazprom? Určite bude zaujímavé sledovať, ako sa celá zápletka okolo Jukosu vyvinie a či jeho bývalí akcionári nenahradia Gazprom v európskych plynovodoch OPAL, NEL, či Jamal," dodal Badida.
(1 EUR = 1,1151 USD)