V septembri sa Vladimir Putin v OSN pýtal: "Chápete vôbec, čo ste urobili?" Touto otázkou sa obracal na skupinu krajín vedenú Spojenými štátmi, ktorá sa spočiatku radovala z arabskej jari, potom ale sledovala, ako sa na Blízkom východe šíria chaos a násilie. Tieto udalosti vyzerajú úplne inak z perspektívy Západu a z perspektívy Ruska. Práve jeho pohľad na súčasný svet bol nedávno zhrnutý v dokumentárnom filme vysielanom v ruskej štátnej televízii.
Svetový poriadok podľa Putina
Dokument trval dve hodiny a volal sa "Svetový poriadok". Podľa hlavného sprievodcu filmom tu vidíme, "čo sa deje s Ruskom, aký svet Rusi zdedili po svojich predkoch a aký svet tu zanechajú svojim deťom." Časť filmu má formu rozhovorov s Vladimirom Putinom a teda ukazuje aj to, aký je Putinov pohľad na svet. Na základe série rokov prežitých v Rusku pritom môžeme tvrdiť, že jeho názory sa zhodujú s názormi veľkej časti ruskej spoločnosti. Ich základom je presvedčenie, že medzinárodné vzťahy sú formované súperením jednotlivých národov a porušovanie suverenity je receptom na nestabilitu. Takýto pohľad je v protiklade s názormi prezidenta Obamu. Ten pred dvoma rokmi v OSN povedal, že "suverenita nemôže byť štítom pre tyranov, ktorým umožňuje vraždiť obyvateľov zeme". Rovnako podľa neho nemôže byť ospravedlnením pre pasivitu medzinárodnej komunity v prípade, že dochádza k podobným zločinom.
Putin v uvedenom dokumente hovorí: "Myslím si, že nikto by nemal na ostatných presúvať svoje hodnoty. My máme svoje hodnoty, svoju formu spravodlivosti." Putin nebol konkrétnejší, ale je jasné, že viní USA a ich zahraničnú politiku za súčasný chaos na Blízkom východe. Antiamerikanizmus je v celom filme len jemný, napriek tomu však jasne viditeľný. Využíva najmä to, že zamlčuje dôležité fakty. Putin často používa výraz "tí za oceánom" a spája ich s chamtivosťou, konšpiráciou a hladom po svetovej dominancii. Rusko je podľa neho v dôsledku americkej politiky démonizované a trpí aj ekonomicky.
Vo filme to nie je jasne povedané, ale z kontextu vyplýva, že pre Rusov je zahraničná politika úzko spätá s politikou domácou. Pre Američanov je sila tohto prepojenia nemysliteľná. Pre Rusov sú otázky národnej suverenity a národnej hrdosti absolútne kľúčové a súvisí s niekoľkými inváziami do zahraničia, ktoré táto krajina vykonala v devätnástom a dvadsiatom storočí.
Koreňom medzinárodného zla je pre Rusov americká snaha o rozširovanie demokracie. Tá má jemnú formu (podpora rôznych "farebných" revolúcií v postsovietskej sfére vplyvu), ale aj svoju formu tvrdšiu (napríklad zvrhnutie Saddáma Husajna). Ruský minister zahraničia napríklad tvrdí, že arabská jar bola podnecovaná zo zahraničia. Nespokojnosť s korupciou, nedostatkom pracovných miest či politické problémy jednoducho neberie do úvahy. Vo filme sa objavuje aj americký režisér Oliver Stone, aby oznámil: "Spojené štáty sa nepoučili z Vietnamu, že nemajú vykonávať invázie do cudzích krajín."
Ja som im to hovoril ...
Putin vo filme spomína, že v OSN nehovoril priamo k Obamovi, ale k skupine vodcov z USA aj Európy, ktorí už od roku 2001 intervenujú v moslimských krajinách. "Vždy som im hovoril, že musia byť opatrní." "Je zlé používať iba jeden systém, názory na to, čo je dobro a čo zlo, čo je skutočná demokracia. Platí to najmä v prípade krajín, ktoré majú odlišný kultúrny základ, iné náboženstvo a tradície. Úprimne povedané, nikto to ale nepočúva, pretože oni si evidentne myslia, že sú tí najlepší a neomylní," hovorí Putin. A dodáva, že týchto vodcov zo Západu potom nikto neženie k zodpovednosti za to, k čomu došlo. Jednoducho len povedia: "Tak nabudúce sa to podarí, veď predsa sedíme za oceánom, dolár je svetovou menou a máme najväčšiu ekonomiku na svete."
Putin vystupuje proti "operáciám", ktorými myslí vojnu v Iraku v roku 2003. Proti nej protestovalo Rusko, ale aj Francúzsko a Nemecko. Vtedajší francúzsky prezident Jacques Chiraq podľa Putina dokonca správne predpovedal, že by mohlo dôjsť k teroristickým útokom v Európe, ktorých základom bude anarchia vzniknutá po zvrhnutí Husajna. Ďalšou "operáciou" je vytvorenie bezletovej zóny v Líbyi v roku 2011. Ruský film k tomu pridáva poznámku Hillary Clintonovej, ktorá v súvislosti s Kaddáfího smrťou povedala: "Prišli sme, videli sme a on zomrel!"
S Európou možná, s USA nie
Rozsah filmu ide ale ďalej ako k pohľadu na americkú politiku po útokoch z jedenásteho septembra. Celý dokument a pravdepodobne aj Putin nevnímajú ako hlavný problém rozmach ISIS, ale rozpad vzťahov medzi Ruskom a Západom. Základom poškodených vzťahov potom je expanzia NATO na Východ, ku ktorej došlo po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Putin sa napríklad s použitím svojho typického slovníka pýta: "Prečo Západ podporoval puč na Ukrajine?" A dodáva: "Domnievam sa, že mnoho našich partnerov vidí, že urobilo chybu, ale jednoducho to nechcú priznať. Myslí si niekto, že dnes je situácia lepšia ako predtým?" Putin používa ako argument napríklad to, že "životný štandard na Ukrajine sa prudko prepadol". Ukrajinci podľa neho získali len to, že "možno budú môcť cestovať do Európy bez víz".
Ruský prezident zdôrazňuje, že Európa podľa neho nenesie vinu za politiku uplatňovanú Spojenými štátmi. Podľa neho sú totiž európske krajiny len "vazalmi", ktorí dostávajú príkazy z USA. "Nečakáme, že naši európski partneri sa vzdajú svojej euroatlantickej orientácie. Ale urobili by dobre, keby sa spojili s Ruskom a vyriešili problémy v ekonomickej, politickej i bezpečnostnej oblasti," radí Putin. Na otázku, či "bude tretia svetová vojna", ruský prezident odpovedá, že pravdepodobne nie. Výnimkou by bol prípad, keby sa nejaký šialenec rozhodol použiť jadrové zbrane. Rusko ale bude každopádne "zdokonaľovať svoj jadrový arzenál". Z filmu teda celkovo vyplýva, že podľa Putina môže dôjsť k obnove vzťahov medzi jeho krajinou a Európou. V prípade Spojených štátov to však nie je pravdepodobné. V tejto oblasti sa tak názory Moskvy a Washingtonu dosť podobajú, a to je zlá správa.
Text napísal Jeffrey Tyler pre The Atlantic, jeho preklad zverejnil portál Patria.cz.